Jeden z najväčších umelcov 20. storočia, španielsky maliar Salvador Dalí, máva prívlastky ako extravagantný, egoistický, bizarný alebo geniálny. Okrem obrazov a grafík, do ktorých premietal svoje sny, ktoré majú často sexuálny či násilný podtext, vytvoril tiež neobvyklý nábytok, plastiky, kolekcie šiat a doplnkov, navrhol parfum, písal knihy a filmové scenáre. Surrealista Dalí zomrel pred 30 rokmi, 23. januára 1989, vo veku 84 rokov.
Typické bolo pre neho spájanie najvnútornejších obsesií a fantázií s najrôznejšími predmetmi a postavami, ktoré sú zároveň realisticky prepracované a pritom tvarovo pokrivené (Dalího takzvaná paranoidno-kritická metóda).
Katalánsky rodák, ktorý rád provokoval verejnosť, často opakoval niektoré symboly. Napríklad roztekajúce sa hodiny, ktoré mali pripomínať relativitu času, rozliezajúceho sa mravca ako symbol smrti a strachu alebo slony na tenkých nohách.
Na Dalího tvorbu mala značný vplyv jeho životná láska prezývaná Gala. Pochádzala z Ruska a bola o desať rokov staršia. Keď ju maliar v roku 1929 spoznal, bola ešte vydatá za francúzskeho básnika Paula Eluarda.
Pár rokov nato sa s ňou však oženil Dalí, ktorému bola nielen múzou, ale starala sa aj o jeho financie. Keď Gala v roku 1982 zomrela, vytvoril Dalí omnoho menej diel. Údajne sa po jej smrti niekoľkokrát pokúsil o samovraždu (dehydratáciou a pri požiari svojho domu).
"V podstate však nechcem ďalšie bytosti spojené so svojím menom. Nechcem odovzdávať Dalího. Chcem, aby všetko skončilo so mnou..," vyjadril sa umelec k otázke, prečo nemal deti.
V roku 2017 vzbudil pozornosť prípad Španielky Pilar Abelovej, ktorá tvrdila, že je jej otcom. Povedala, že Dalí mal v roku 1955 pomer s jej matkou, ktorá pracovala ako pomocnica v domácnosti u Dalího priateľov. Súd kvôli testu otcovstva nariadil exhumáciu pozostatkov, umelcovo otcovstvo sa však nepotvrdilo.
Salvador Felipe Jacinto Dalí i Domenech sa narodil 11. mája 1904 v španielskom Figueres do rodiny advokáta, a to krátko po smrti svojho brata, ktorý sa tiež volal Salvador. Budúci maliarsky velikán tak vyrastal s pocitom "náhradníka" (rovnako ako napríklad Vincent van Gogh).
Čoskoro sa u neho prejavil talent a začal chodiť na kurzy kreslenia. Už ako pätnásťročný mal Dalí prvú verejnú výstavu v miestnom divadle a v 18-tich rokoch odišiel do Madridu študovať maliarsku akadémiu.
Odvtedy sa začal datovať jeho excentrický vzhľad - dlhšie vlasy, krátke nohavice v dandyovskom štýle a hlavne hore vykrútené napomádované fúziky. Vtedy tiež Dalí nadviazal úzke priateľstvo s filmárom Luisom Bunuelom, s ktorým neskôr spolupracoval na snímkach Andalúzsky pes (1928) a Zlatý vek (1930), a básnikom Federikom García Lorcom, ktorý bol podľa niektorých prameňov Dalího milencom.
Pred záverečnými skúškami Dalího vylúčili z akadémie. Vyhlásil totiž, že na fakulte nie je nikto dosť kompetentný na to, aby ho skúšal. Potom zamieril priamo do centra európskeho umeleckého diania - do Paríža, kde spoznal svojho obľúbeného kubistického maliara Pabla Picassa.
V nasledujúcich rokoch Dalí vytvoril mnoho diel ovplyvnených Picassom a Joanom Miróom. Potom sa začal plne venovať svojmu štýlu a stal sa jedným z najvýraznejších surrealistov.
Z tejto umeleckej skupiny bol však koncom 30. rokov vylúčený, keď sa okrem iného obdivne vyjadroval k vláde diktátora Francisca Franka. Svetovo známym sa Dalí stal počas svojho pobytu v USA (1940 až 1948), kde značne prispel k propagovaniu svojej osoby.
Po návrate do Španielska sa s Galou usadil v rodnom Katalánsku, kde strávil zvyšok života. Vo Figueres vybudoval originálne múzeum, budovu okrem iného zdobia obrie vajcia. V krypte múzea je Dalí aj pochovaný.
Španielsky surrealistický maliar trpel v posledných rokoch svojho života šialenstvom. V knihe s názvom Skrytá tvár Salvadora Dalího to tvrdil psychoanalytik Luis Salvador López Herrero.
"Dalí vedel, že je šialený, ale duševnú chorobu sa mu podarilo zakryť," povedal López Herrero. Ako dodal, práca a láska k manželke Gale umelcovi pomáhali pri vytváraní postavy "božského Dalího" určenej pre okolitý svet.
Až po smrti ženy a stiahnutí sa z verejnosti ukázalo šialenstvo svoju skrytú podobu, uviedol López Herrero, ktorý excentrického Dalího podrobil posmrtnej psychoanalýze.
Svoje závery autor opieral o osobné stretnutie s katalánskym umelcom z roku 1978. Vtedy Lópeza Herreru prekvapilo, ako veľmi sa verejný obraz odlišuje od v skutočnosti "slabého" Dalího.
Do niekdajšieho Československa komerčne veľmi úspešný svetový tvorca nikdy nezavítal, ovplyvnil však niektorých tunajších umelcov, napríklad fotografa Václava Zykmunda či výtvarníkov Mikuláša Medka a Evu Švankmajerovú.
Slávne sú fotografie Václava Chochola, ktorý Dalího zvečnil v roku 1969 v parížskom hoteli Meurice, najmä čiernobiely portrét s vajíčkom. Zrejme jediným sochárom, ktorému Dalí sedel ako model, bol v roku 1974 Čech Josef Nálepa.