V sobotu 26. apríla 1986 o 1:23:48 miestneho času sa v štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne (známom ako Černobyľ-4) odohrala katastrofálna parná explózia, ktorá vyústila do požiaru, série ďalších explózií a roztavenia jadra reaktora.
AIDS Černobyľu
Niektorí preživší trpia rakovinou, iní oslabením imunitného systému či syndrómom, ktorý miestni obyvatelia nazvali „AIDS Černobyľu", uvádza portál The New York Times.
Pozemok v okruhu takmer 30 kilometrov mal kvôli dosahu jadrovej katastrofy zostať neobývaný. Napriek tomu niektorí ľudia svoje domovy neopustili. Nebezpečenstvu z ožiarenia neveria a v zakázaných vodách okolia Černobyľu, v Pripiati, naďalej lovia miestni rybári.
Jednou z "trvaliek" Pripiate je aj Nataša Čikalovetsová, ktorá na otázku reportéra z The Christian Science Monitor ešte v roku 2001 odpovedala jasne: „Čo je to žiarenie? Vtedy sme to necítili, necítime to ani teraz. Môj sused raz prekopal záhradu a hľadal žiarenie. Nenašiel nič, tak ostal."
Čo je však stále živé, sú spomienky na tých, ktorí v čase najväčšej jadrovej katastrofy dejín stáli v centre diania. Niektorí z nich katastrofu nevedomky spustili, iní vedome mlčali, a potom tu boli ešte hrdinovia, ktorí šli vedome na smrť, no nevedomky zachránili Európu pred ešte väčšou katastrofou.
Prinášame vám príbehy osobností, zákulisie katastrofy, tragické konce padlých hrdinov a niekedy bizarné až nespravodlivé konce tých, ktorí stáli za jednou z najstrašnejších rán ľudstva.
Zostáva vám 85% na dočítanie.