Film, v ktorom sa hlása, že naša atómová energia, symbolizovaná skroteným Golemom, je výhradne mierová a určená na pečenie chleba, mal veľký úspech aj v Rakúsku. Čo sa však našim susedom nepáčilo, bolo zobrazenie ich habsburského panovníka.
V jedných viedenských novinách napísali: „Cisár Rudolf II., ktorého poznáme ako duševne čulého, tragického a magickým čarom obklopeného vládcu, sa tu objavuje ako úplný hlupák.“ Milí Viedenčania, vy ste nepochopili, že z nových vládcov si tvorcovia nemohli neskrývane robiť žarty?
Nevieme, za akú cenu vydal golema rabi Löw. Ten filmový stál dvadsaťsedem miliónov vtedajších korún. O ďalšiu sumu sa dvojdielny farebný film predražil, keď režiséra Jiřího Krejčíka nahradil Martin Frič a točilo sa znova. Iný slávny režisér Jiří Weiss žaluje v knihe pamätí Biely mercedes, že si Jan Werich „závratnú sumu vydupal u ministra Kopeckého“.
Pre predstavu čitateľov uvádza, že rozpočet na jeho slávnu drámu Vlčí jáma bol päťkrát menší. Nečudujme sa takejto sume. V čase všeobecného nedostatku bolo napríklad nutné nechať utkať drahé látky na honosné kostýmy pre cisársky dvor.
Koľko asi stálo nastavenie výroby v jednej varnsdorfskej textilnej továrni na špeciálnu zákazku? Filmári dostali k dispozícii originálne umelecké diela z hradných zbierok a galérií. Dúfajme, že medzi nimi neboli vázy, ktoré Rudolf II. rozbíja, aby sa upokojil.
Dva filmy v celkovej dĺžke dve hodiny a tridsaťpäť...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
