Žijeme dnes lepšie alebo horšie vzťahy ako naši rodičia, prarodičia?
Myslím si, že naše vzťahy sú dnes omnoho lepšie. To, či ľudia zostávajú alebo nezostávajú vo vzťahoch, aké je percento rozvodov, predsa vôbec nehovorí o tom, akí sú ľudia šťastní. Štatistika rozvodovosti sa odvíja aj od toho, či sú ľudia schopní samostatne prežiť, nie je to ukazovateľ spokojnosti a šťastia.
Za ideálom tradičnej rodiny, o ktorom sa toľko rozpráva, boli často iba ekonomické dohody pre prežitie detí, vôbec nešlo o to, či sa ľudia mali radi, nebola to nevyhnutná podmienka. V súčasnosti od seba očakávame oveľa viac.
Chceme byť priateľmi, milencami, chceme sa vzájomne podporovať, pomáhať si v kariére, tráviť spolu kvalitný voľný čas, socializovať sa so širšou skupinou ľudí.
Hovoríte teda, že žijeme kvalitnejšie vzťahy, aj keď sa vysoké percento manželstiev rozpadá?
Kedysi bola rozvodovosť nižšia najmä preto, že ženy neboli ekonomicky schopné prežiť bez mužov. Nezostávalo im nič iné, iba sklopiť uši a vydržať. Teraz je ten život omnoho slobodnejší a všetci si môžu vybrať, ako budú žiť.
Ľudia dnes majú oveľa väčšie šance žiť spokojný život a naozaj žiť s tým človekom, s ktorým budú šťastní, nie iba s niekým, kto má vedľajšie pole a hodí sa to z ekonomických dôvodov dať dokopy.
A, naopak, rozpadajú sa mnohé vzťahy aj zbytočne iba preto, že ľuďom sa nechce ich dávať do poriadku?
Neviem, takíto partneri ku mne na terapie nechodia. Nehovorím, že neexistujú, no neprídu za mnou. Skôr sa mi zdá, že ľudia vydržia veľmi zlé, hrubé, zneužívajúce alebo až týrajúce zaobchádzanie, keď by už mali dávno nastaviť hranice. Niekedy si poviem, že to azda ani nie je možné, koľko tí ľudia vydržia, ako ďaleko dokážu zájsť.
Prečo je výhodné žiť v dobrom partnerskom vzťahu?
Prevažná väčšina ľudí sa cíti vo vzťahu oveľa lepšie, spokojnejšie, ich život je zmysluplnejší. A ešte sú aj zdravší.
Aké zdravotné benefity to môže mať?
Robili sa výskumy medzi pacientmi s podobnými diagnózami. A vyšlo z nich, že tí, ktorí žili v šťastnom partnerskom vzťahu, sa dožili dlhšieho veku s oveľa menšími komplikáciami, hoci ich diagnóza bola od začiatku rovnako závažná.
Rieši to veľa výskumov, ktoré potvrdzujú, že žiť v dobrom vzťahu sa oplatí aj kvôli benefitom fyzického zdravia.
Čo, keď ten vzťah vôbec nie je kvalitný, ba priam až patologicky zlý, nefunkčný, tak je lepšie žiť osamote?
Určite áno. Prevažná väčšina ľudí však zostáva vo vzťahu napriek tomu, že je zlý a oni o tom veľmi dobre vedia. Často uvádzajú, že sa boja samoty a robia tak aj kvôli sociálnemu a finančnému tlaku. Nie každý si totiž môže dovoliť žiť dlhší čas sám.
Nedávno som čítala štatistiku, že sa prudko zvyšuje počet ľudí v dôchodkovom veku, ktorí sa rozhodli rozviesť. A urobia to, samozrejme, príliš neskoro, až vte...
Zostáva vám 85% na dočítanie.