Kedykoľvek počula buchnutie dverí, rozbúchalo sa jej srdce a bola v pozore. Nevedela, či sa manžel vráti z práce v dobrej nálade a môže sa tešiť na normálny večer, alebo sa mu nedarilo a musí sa pripraviť na výčitky, nadávky a krik.
Koľkokrát to bolo vlastne jedno, pretože stačila maličkosť a Vilém sa behom sekundy dokázal premeniť z milého a zábavného chlapíka na rozčúlené a agresívne monštrum.
Občas dostala facku, inokedy kopanec, aby sa spamätala a začala sa správať, ako sa patrí, teda podľa neho. Niekoľko rokov sa snažila manželovo správanie obhajovať, hľadala chybu v sebe a znášala jeho výlevy namiesto toho, aby vymenila zámky a donútila ho odsťahovať sa.
Jana patrí medzi tie šťastnejšie, pretože stihla despotického manžela opustiť skôr, než jej vážne fyzicky ublížil a zobral jej posledné zvyšky sebavedomia. Jej prípad sa tak do štatistík nedostal. Na rozdiel od iných a oveľa drsnejších, kedy ženy znášajú týranie dlhé roky a nezriedka končia po bitke v nemocnici.
Zo správy OSN vyplýva, že jedna tretina žien na svete má skúsenosť s domácim násilím a že intímny partner či manžel je vrahom zhruba 30 percent všetkých zavraždených žien na zemeguli.
Podľa prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva zažilo fyzické násilie zo strany bývalého či súčasného partnera niekedy v priebehu života 19 percent českých žien, pričom európsky priemer je o jedno percento vyšší.
"Pri závažnom domácom násilí, kde dochádza k týraniu obete, je výrazný rodový nepomer. Drvivá väčšina agresorov sú muži," hovorí policajná psychologička Ľudmila Čírtková. Mužom v snahe zabezpečiť si nad ženou prevahu jednoznačne nahrávajú fyzické dispozície.
Pre agresorov totiž neplatí, že by obaja partneri mali mať vo vzťahu vlastný priestor a spoločné spolužitie by bolo otázkou kompromisu, tolerancie...
Zostáva vám 85% na dočítanie.