Okrem pandémie straší v časoch koronavírusového domáceho väzenia páry či rodiny po celej krajine ponorková choroba.
Láska pritom lieči a posilňuje imunitu, zhodujú sa odborné štúdie. Nie v každej domácnosti má však teraz svoje pevné a neotrasiteľné miesto.
"Veľa vzťahov sa pritom rozpadne zbytočne," povedal psychológ a párový terapeut Pavel Rataj, ktorý dôrazne varuje pred unáhlenými súdmi a krokmi.
K tým by malo dôjsť až po dvoch či troch mesiacoch po skončení mimoriadnej situácie, skrátka až po overení.
"V tejto chvíli, ktorá je veľmi extrémna, preceňujeme pocity zo vzťahu a zúfalstva. Robíme základnú chybu, pretože generalizujeme, že to, čo sa teraz deje a čo teraz cítime, zodpovedá nekvalite nášho vzťahu a že v ňom nechceme žiť," dodal.
Súčasné pocity, napätie, správanie a prežívanie sú podľa Rataja prirodzené, dočasné a nedá sa nimi teraz posudzovať partnerské spolužitie. "Keď sa súčasné opatrenia uvoľnia, bude dôležité, aby ľudia prestali riešiť a hodnotiť vzťahy, ale vrátili sa k sebe a vydýchali sa každý sám za seba," zdôraznil.
Niektoré zranenia či rany sa totiž dajú odžiť, ale mnoho ľudí sa o to zrejme ani nepokúsi. "Veľa ľudí sa potom zbytočne rozvedie, pretože to, čo sa im stalo, vôbec nespracujú, nebudú tomu rozumieť a rovno pôjdu za rozvodovými právnikmi," zhrnul.
Pokojne si ide do práce...
Na váhy stavia teraz svoje pätnásťročné manželstvo 45-ročná Hanka, ktorá spadá podľa Rataja do najviac ohrozenej skupiny. Teda do tej, kde už partnerská kríza bujnela pred koronavírusovým besnením.
"Všade počujem, ako si máme užívať domácu pohodu a robiť veci, na ktoré predtým nebol čas. U nás je to presne naopak. Pracujem teraz z domova a k tomu musím stíhať učiť deti, variť a starať sa o chod celej domácnosti. Manžel si chodí naďalej do práce a tvári sa, ako by sa nič nezmenilo," povedala pre Lidovky.cz Hana, ktorá pracuje ako účtovníčka neďaleko Prahy.
"Nepomôže mi s ničím. Hádali sme sa kvôli tomu aj skôr, ale v súčasnej dobe sa to zhoršilo, ku šťastím a láskou oplývajúcej domácnosti máme teda veľmi ďaleko," dodala.
Psychológovia sa v takýchto prípadoch zhodujú: súčasná situácia krízu ešte prehĺbi. "Vo chvíli, keď sú spolu ľudia viac, než sú zvyknutí, sa vystupňujú problémy, ktoré medzi nimi boli už predtým," potvrdil psychológ Petr Šmolka.
Veľakrát stačí len drobnosť v podobe neodloženého hrnčeka zo stola či kôpka oblečenia na stoličke a spustí to lavínu starých krívd. Je to vonku a už sa to nedá vziať späť.
"Môže sa tiež stať, že vonkajšie konflikty partnerov spoja, sú totiž teraz na jednej lodi. Ale je to dočasné, s veľkou pravdepodobnosťou sa potom ich vzájomný konflikt vráti a začne sa to rúcať," doplnil Rataj.
Spoločné jedenie aj relaxácia
Nie všetky narušené vzťahy však musia skončiť pred súdom či mediátorom. Veľakrát si stačí pocity v pokoji vydiskutovať a hlavne urobiť si cez deň aj chvíľku pre seba, posedieť si vo vlastnej samote.
"Hneď po vyhlásení karantény, kedy sme sa obaja s manželom a deťmi ocitli zavretí doma v našom klasickom panelákovom byte, sme si nastavili jasné pravidlá. Ráno vstaneme, spoločne sa naraňajkujeme a potom si každý až do obeda robíme svoju prácu a úlohy, po spoločnom obede v tom pokračujeme a večer sa zasa tešíme, čo si spoločne urobíme na večeru a aký film si pustíme. Naše deti už sú väčšie, samostatné, takže veľká časť starostí nám týmto odpadá," zverila sa Věra. Jej príbeh je podľa niektorých expertov učebnicový, práve takto by sa mali rodiny v čase obmedzenia stmeľovať.
"K zvýšeniu tolerancie prispeje dodržiavanie pravidelného denného režimu s aspoň približným časovým harmonogramom," napísala psychologička Laura Janáčková.
Dobré je do spoločne stráveného dňa zaradiť aj spoločnú relaxáciu či už v podobe hraní stolových hier, či prehliadaní fotografií. Samozrejme zabudnúť sa nesmie ani na pohyb, hoci teraz je obmedzený. Ľahké cviky znesie aj obývačka.
S návodmi striedmo
Pred prílišným sledovaním rôznych návodov a rád, ako by mal teraz ideálny vzťah vyzerať, ale niektorí odborníci varujú. "Obávam sa, že ľudia budú ešte viac v úzkosti, že sa nesprávajú správne, že im to nefunguje. A samozrejme ako to už v partnerstve býva, je oveľa ťažšie si priznať vlastnú chybu, tak to hodíme na partnera. A tu začína problém," podotkol Rataj, ktorý okrem iného pôsobí ako viceprezident Asociácie manželských a rodinných poradcov ČR.
Siahnuť si do vlastného svedomia je podľa Rataja oveľa ťažšie a väčšina to neurobí. Šancu dáva len piatim až desiatim percentám. "Veľa ľudí to totiž ani nevie, nevie, ako sa obrátiť na seba, ako sa vnímať. Navyše je to často aj boľavé, a nakoniec to aj tak hodí na partnera či vzťah ako taký," upozornil.
Vzťahový scenár uzatvára ešte jedna skupinka - popierači. Teda tí, čo všetko poprú, zastabilizujú a potom padnú. "Tomu sa hovorí posttraumatický šok, príde v horizonte troch až šiestich mesiacov po upokojení súčasnej situácie," uviedol Rataj s tým, že so sebou môžu strhnúť aj svoj vzťah.
"Našou úlohou teraz je, aby sme na všetky eventuality ľudí pripravili, aby sa nebáli vlastných pocitov a aby vedeli siahnuť po pomocnej ruke," uzavrel Rataj.