Talianska Lombardia patrila k najviac postihnutým miestam na svete a zdravotníci sa ju doteraz snažia udržať pohromade. "Som podráždenejší. Ľahko sa rozhnevám," hovorí zdravotný brat Paolo Miranda pracujúci na jednotke intenzívnej starostlivosti v meste Cremona.
Miranda už niekoľko týždňov zaznamenáva na fotoaparát situáciu na JIS. Chce ukázať, ako sa jeho kolegovia vyrovnávajú s druhou fázou, počas ktorej sa Taliansko postupne vracia do normálu, uvádza portál iDnes.cz.
"Hoci pandémia koronavírusu spomaľuje, pripadáme si obklopení temnotou. Máme veľa jaziev a rán. Nosíme v sebe všetko, čo sme v posledných mesiacoch videli," hovorí.
Stratení a opustení
Jeho emócie zdieľa Monica Mariottiová, ktorá tiež pracuje ako zdravotná sestra na JIS. "Veci sú teraz oveľa ťažšie ako v čase krízy. Museli sme bojovať s nepriateľom. Teraz mám čas premýšľať a cítim sa stratená, bez cieľa," hovorí Mariottiová.
Zdravotníci sa zhodujú, že kríza ich ochromila a na premýšľanie nemali čas. Spoločne s ustupujúcou pandémiou im klesá adrenalín a stres sa po mesiacoch dostáva na povrch.
"Trpím nespavosťou a nočnými morami. Každú noc sa desaťkrát budím s búšiacim srdcom a lapajúc po dychu," hovorí Mariottiová.
Zdravotná sestra z toskánskej JIS Martina Benedettiová stále odmieta stretnutie s rodinou a priateľmi, pretože ich nechce nakaziť. Teraz, keď má čas premýšľať, je plná pochybností.
"Nie som si istá, či chcem byť aj naďalej zdravotnou sestrou. Za posledné dva mesiace som videla zomrieť viac ľudí ako za celých šesť rokov," vysvetľuje.
Zdravotníci prechádzajú tým najhorším až teraz
Nedávna štúdia ukázala, že sedemdesiat percent zdravotníkov, ktorí v najzasiahnutejších regiónoch Talianska bojovali proti ochoreniu COVID-19, v súčasnosti trpí syndrómom vyhorenia.
"Zdravotníci si v skutočnosti prechádzajú tým najhorším práve teraz," hovorí autorka štúdie Serena Barellová. Obáva sa, že veľa lekárov a sestier bude mať posttraumatickú stresovú poruchu a prežité útrapy ich budú prenasledovať ešte dlho po skončení pandémie.
"Zdravotníkom to môže zabrániť pokračovať v práci s intenzitou, akú ich zamestnanie vyžaduje," dodáva Barellová.
Počas pandémie sa z lekárov a sestier stali po celom svete oslavovaní hrdinovia, ktorí riskovali pri liečbe chorých život. Podľa stanice BBC však v Taliansku začína tento obdiv upadať.
"Keď sa báli umierania, zrazu sme pre nich boli hrdinovia, ale teraz na nás zabudli," myslí si Mariottiová. "Vrátime sa späť k tomu, že sa na nás budú pozerať ako na ľudí, ktorí utierajú pacientom zadky, sú leniví a neužitoční," myslí si zdravotná sestra.
Sľúbené peniaze zatiaľ nedorazili
V Turíne sa nedávno zdravotníci obviazali vrecami na odpad s odkazom na to, ako museli počas pandémie improvizovať kvôli nedostatku ochranných pomôcok. Požadovali uznanie za svoju prácu a predovšetkým vyplatenie prisľúbeného finančného bonusu, ktorého sa doteraz nedočkali.
Na COVID-19 zomrelo v Taliansku najmenej 163 lekárov a 40 zdravotných sestier. Ďalší štyria si život vzali sami. Napriek tomu má mnoho zo zdravotníkov pocit, akoby sa pandémia nikdy nestala.
"Cítim sa ochromená hnevom," hovorí lekárka Elisa Naninová, ktorá sa starala o chorých nakazených koronavírusom v domovoch dôchodcov.
Od uvoľnenia opatrení neustále vída ľudí na uliciach, ako nedodržiavajú odporúčanú vzdialenosť, sedia v skupinách blízko pri sebe, rozprávajú sa a jedia spolu.
"Chcem ísť za nimi a zakričať im do tváre, povedať im, že ohrozujú každého okolo seba. Je to neúctivé voči mne a mojim kolegom," uzatvára Naninová.