Richard: Chcel som byť viac s deťmi
Na materskú som išiel preto, aby som si užil viac času s deťmi. Hlavne vo veku, keď sú jednak naozaj najlepšie, keď je vidieť ich pokroky každý deň a keď je aj najviac potrebná akákoľvek pomoc. O to viac, keď ide o dvojičky.
Manželka bola rovnako doma, takže sme na všetko boli dvaja, a bolo to naozaj na nezaplatenie. Je skvelé, že štát umožňuje ísť na materskú aj otcom, odporúčam to každému. V plnej miere si tak vychutnajú všetky radosti aj starosti výchovy detí.
Musím povedať, že tento čas je naozaj nenahraditeľný a s deťmi som si vybudoval (a dúfam, že aj ony so mnou) oveľa lepší a bližší vzťah. Obavy som nemal, keďže manželka bola rovnako doma, a tak som na deti nikdy nebol úplne sám.
Navyše keď bolo treba, pomáhali aj starí rodičia. Ak by som sa mohol rozhodnúť ešte raz, rozhodnem sa rovnako.
Martin Škorica: Je to najlepší nápad na svete
Na materskú alebo vlastne otcovskú dovolenku som išiel preto, lebo som chcel byť s deťmi, užiť si ich prvé kroky, slová. Sledovať, ako sa z malých ľudí stávajú osobnosti, ako sa vyvíjajú a osamostatňujú.
Tiež v tom boli ekonomické dôvody – výber na základe výšky príjmu nás ako partnerov. S oboma dcérami som bol na materskej po roku, teda spolu to boli dva roky. Som učiteľ na základnej škole a moje rozhodnutie kolegov a hlavne kolegyne v práci prekvapilo, ale akceptovali to.
Celé obdobie spätne hodnotím veľmi pozitívne. Bolo plné zážitkov, ktoré sa nedajú opakovať, plné nových skúseností, ktoré navždy ovplyvnili môj prístup k vlastnému životu, ale aj pohľad na iných.
Už chápem matky, ktoré kričia na svoje deti len preto, že už stratili nervy.
Je to veľmi ťažká skúška trpezlivosti a empatie. No nebolo to náročné.
Ťažké obdobie spojené s dojčením, častými návštevami u pediatra, s nastavovaním režimu mala s deťmi do ich prvého roku manželka. Ja som na materskú dovolenku nastupoval pred ich prvým rokom.
Každú chvíľu som si s nimi užíval a venoval sa im, takže mi to ani nepripadalo ako povinnosť. Najväčší problém som mal s obetovaním času, ktorý som mával bežne pre seba.
Naopak, užíval som si každý deň a hlavne chvíle, keď nastali dôležité pokroky – prvé kroky, prvá noc bez plienky, prvé jedenie bez pomoci, spontánne objatia, bozky. Popri tom som varil, pral, nakupoval, upratoval – plnohodnotne som ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.