Autorka detských kníh Iryna Zelyk: Dnešné deti už krikom neskrotíme

Vyrastali ste na Ukrajine. Čo vám ako malej čítali rodičia pred spaním?

No, nám, žiaľ, pred spaním rodičia nečítali. Ale pamätám si aj červenú čiapočku aj vlka a sedem kozliatok, takže zrejme mi to mamina rozprávala. Pochádzam z chudobnejšej rodiny, doma sme nemali žiadne knihy a nemali sme k nim ani prístup, ani asi prostriedky na ich zakúpenie.

​Ale uvedomujem si, že knižka nie je mercedes a keby bol záujem, tak by sa určite nejaké peniaze na to našli. Moji rodičia ma nevychovávali k čítaniu, pretože ani oni tak neboli vychovávaní. Dokonca si nepamätám, že by nám čítali knižky v škôlke.

Myslím si, že prvýkrát som sa k nim dostala až v škole. Keď som bola dieťa, bola iná doba, ľudia akoby sa zameriavali na vonkajšie formy, cieľom mnohých rodín bolo najmä prežiť, zabezpečiť si postavenie v spoločnosti, získať vzdelanie, byť dobrým v očiach ostatných. Emocionálnym zdravím či harmóniou bytia sa nik nezaoberal.

Zazlievate to vašim rodičom?

Určite nie, myslím si, že jednoducho také boli časy. Za dobré deti sa považovali tie, ktoré poslúchali, vedeli sa pozdraviť, odpovedali na otázky, ako sa volajú a koľko majú rokov. Ešte dodnes sa mi stáva, že toto sú vlastne prvé otázky, ktoré cudzí ľudia deťom položia a okrem toho im pripomínajú, aby poslúchali maminu. Trošku mi je to ľúto, pretože spoločné čítanie je krásne, je to spojenie rodiča a dieťaťa a prežívanie príbehu, je to číra pozornosť, čo je prejavom lásky.

Na Slovensku sa deťom čítali najmä Dobšinského ľudové rozprávky. Poznáte ich?

Áno, poznám, máme doma aj zopár kníh so slovenskými ľudovými rozprávkami a manžel ich občas číta našim deťom. A musím vám povedať, že je to poriadny masaker.

Niečo podobné, ako tradičné rozprávky o Červenej čiapočke alebo Vlkovi a siedmich kozliatkach. Nemám tieto rozprávky rada, ale syn ma raz večer vyzval, aby som mu prerozprávala podľa seba Červenú čiapočku. Pre mňa to bolo slovo do bitky a poriadne zložitá výzva.

Rozprávku som zjemnila a pri vlkovi som zdôraznila, že aj keď sa správame zle, vždy je za tým bolesť alebo niečo nepochopené, zle vysvetlené či sebectvo. Vlk ukradol košík, lebo bol veľmi hladný, myslel iba na seba a vôbec sa nezaoberal tým, čo spôsobí konaním ostatným.

Nakoniec pochopil, že ak myslíme iba na seba, tak nedokážeme pochopiť ostatných a uve...