Psychologička: Najčastejšie chodia helikoptéroví rodičia: dieťa je kráľ, rodičia sa podriadia, no vďaka žiadna

Aký výchovný štýl momentálne dominuje v slovenských rodinách?

Tak ako je dnes rôznorodá spoločnosť, také rôznorodé prístupy existujú aj vo výchove. Za socializmu bolo všetko jednotné alebo veľmi podobné – od oblečenia, denného režimu, materiálnych vecí až po spôsob výchovy tak v škole, ako doma v rodine.

​Niečo „iné“ bolo ťažko akceptovateľné – dnes mám pocit, že najmä mladí rodičia veľakrát ťažko akceptujú práve niečo „klasické, bežné“.

Stále vládnu stereotypy, podľa ktorých sa žena stará o deti a domácnosť a muž zarába peniaze?

I v tomto smere sa naša spoločnosť posúva, úlohy rodičov už nie sú často jasne definované a rodičia si ich modifikujú podľa svojich aktuálnych potrieb a predstáv.

Ja osobne sa stretávam v poradenstve práve s rodičmi, kde je tento stereotyp nastavený extrémne, teda kde žena nepracuje vôbec a jej úlohou je starať sa o deti, manžela a domácnosť.

Je to všetko v poriadku, ak to všetkým členom rodiny vyhovuje a sú spokojní. Problém nastane, keď napríklad žena zrazu „začne vytŕčať rožky“,

lebo chce začať pracovať a realizovať sa aj mimo domova.

Alebo keď deti vyrastú a žena sa už necíti svojou rodičovskou úlohou dostatočne napĺňaná a využitá. Tu je moment, keď dochádza k zmene rolí v živote rodičov a partnerov, niekedy to môže prejsť do vážnej partnerskej krízy.

Na druhej strane prichádzajú do poradne rodiny, v ktorých matka absentuje vo svojej materskej role a rodina na to postupne negatívne reaguje.

Ako sa mení vzťah rodičov k deťom?

Statusové postavenie rodič – dieťa by sa pri výchove zásadne meniť nemalo. Práve rodič je prvá autorita pre dieťa v živote, prostredníctvom neho sa dieťa učí žiť s autoritou, akceptovať autoritu aj v budúcnosti, učí sa akceptovať hranice a spoločenské normy a fungovať v medziľudských vzťahoch.

Rodičia dnes majú tendencie viac posúvať dieťa na rovnocennú úroveň dospelého, chcú ho brať ako parťáka či kamaráta. Vkladajú mu do rúk kompetencie, ktoré však dieťa nie je vždy schopné, vzhľadom na svoj fyzický vek, psychickú a rozumovú zrelosť, chápať.

Dieťa potom často prežíva vnútorný konflikt, ktorý si bojuje samo v sebe. Na jednej strane nevie, čo má vlastne urobiť a na strane druhej, pochopiteľne, nechce sklamať rodiča.

Je nútené do voľby alebo rozhodovania, na ktoré, ľudovo povedané, nemá. Rodičia dnes, vďaka uponáhľaným časom, často presúvajú svoju rodičovskú zodpovednosť na vonkajšie okolie – učiteľov, trénerov, na deti samotné.

Vždy mojim klientom pripomínam, že je fajn mať ako rodič so svojím dieťaťom kamarátsky vzťah, ale netreba zabúdať, že ja som stále zodpovedný rodič a doma mám dieťa, nie kamaráta.

Prečo tak veľa rodičov pochybuje o tom, či sú naozaj dobrí a robia pre svoje deti to najlepšie?

Toto je zaujímavá otázka. Najprv si treba dať odpoveď na časť otázky: „Čo pre ...