Od roku 2002 do 2015 sa projektu zúčastnilo celkovo 288 076 bielych Európanov. Prihlásení ľudia mali za úlohu vyplniť IAT test, kde pomocou svojich rýchlych reakcií museli párovať jednotlivé zložky s kategóriami. Presnejšie, spájali pozitívne a negatívne slová s bielymi a čiernymi tvárami. Výsledkom tohto testovania je aj priložená mapa Európy, ktorej vysvetlivky sú jednoduché - čím červenejší je štát, tým viac sú jeho obyvatelia náchylní k rasovým predsudkom. Štáty vyfarbené modro sú presným opakom.
Aj napriek tomu, že testovania sa nezúčastnili všetci Slováci a výsledky môžu mnohí považovať za skreslené a nepravdivé, nemôžeme sa tváriť, že rasizmus nie je problémom našej spoločnosti. Brutálnou vraždou mladého Filipínca Henryho Acordu sa vztýčil varovný prst nad našou spoločnosťou, ktorá akútne potrebuje zmenu vo vzdelávaní mladých ľudí, aby cudzincov nevnímali ako hrozbu.
Práve podpora spolužitia kultúr je jedným z cieľov organizácie Inštitút pre migráciu a komunikáciu (IPMK). Organizácia združuje vyše 6 národnostných komunít žijúcich na Slovensku. Jeden zo zakladateľov, Azim Farhadi prišiel na Slovensko pred vyše dvadsiatimi rokmi z Afganistanu. V roku 2012 založil spolu so zástupcami ostatných národnostných komunít inštitút, ktorý dáva príslušníkom nových komunít priestor zdieľať svoju kultúru a tradície. Okrem iného slúži aj ako mediátor pri sporoch, ktoré medzi komunitami môžu vzniknúť a snažia sa ich vyriešiť bez zásahu polície a súdu.
Azim Farhadi spolu s inštitútom organizuje množstvo kultúrno-vzdelávacích podujatí po celom Slovensku. Projekty ako Farebné Vianoce či Komunitné varenie spočívajú v prezentovaní kultúry a gastronómie istej krajiny jej predstaviteľmi žijúcimi na Slovensku. „Komunitného varenia, ktoré sa koná vždy v sobotu v Starej tržnici v Bratislave sa zúčastnilo už okolo 20 štátov sveta. Medzi ne patrí napríklad Somálsko, Paraguaj či Palestína. Peniaze zarobené predajom tamojších špecialít odovzdávame ľuďom v núdzi, ktorí veľakrát prídu pomôcť s varením,” vysvetľuje Farhadi.
Medzi projekty IPMK patrí aj Interkulturálny dialóg. Je to projekt, do ktorého sa zapojilo viacero škôl na Slovensku a má naučiť žiakov „nenálepkovať” ľudí podľa ich výzoru, oblečenia alebo odlišného spôsobu života na základe zaužívaných stereotypov, ktoré sa na deti valia z televízie a sociálnych sietí. „Na základnej škole v Žiline sa ma raz 9-ročný chlapec spýtal, prečo utečenci znásilňujú ženy. V televízií videl ako o tom reportéri rozprávajú a spojil si všetkých utečencov s násilím,” spomína Farhadi. „Dnešná mládež je veľmi ovplyvnená sociálnymi sieťami. A je nereálne to v blízkej dobe nejako zmeniť, takže to musíme prijať ako fakt a skôr sa s tým naučiť žiť,” tvrdí odborník na vzdelávanie Vladimír Burjan.
Interkulturálny dialóg prebieha tak, že zúčastnená škola obdrží pár fotografií, na ktorých sú odfotení Afganec či Somálčanka, muž odlišnej farby pleti a zahalená žena. Tieto fotky ukážu žiakom a tí majú v skupinách písať, čo si o ľuďoch na obrázkoch myslia, odkiaľ pochádzajú, aké je ich zamestnanie. Následne do triedy vchádzajú ľudia z fotografií a začnú diskutovať s deťmi o tom čo napísali. „Je úžasné vidieť ako sa za tých 45 minút deti dokážu zmeniť a uvedomia si, že to čo písali nebolo správne, ” opisuje priebeh dialógu Azim Farhadi, ktorý je jeho hlavným aktérom.
„Celé stretnutie prebiehalo veľmi dobre. Interakcia detí s hosťami bola podnetná. Žiaci mali množstvo otázok aj po skončení hodiny a o všetko sa zaujímali,” vyjadrila sa bývala pedagogička ZŠ Karloveskej Miriam Miláčková. Priznáva, že by takéto hodiny systematicky zaradila do výchovno-vzdelávacieho procesu na školách vo všetkých regiónoch Slovenska: „Takéto zážitkové hodiny búrajú stereotypy a prinášajú žiakom zdravé myšlienky. Je to veľmi potrebné, pretože nám môže vyrásť ďalšia generácia xenofóbnych občanov”.
„Žiadne dieťa sa nerodí rasistom. Rasistom sa stáva v prostredí, ktoré je rasistické. Takže ak chceme, aby naši mladí ľudia neboli rasistami, nesmieme byť rasistami my dospelí. Nesmieme mať rasistické prejavy, písať rasistické články či blogy, viesť rasistické reči, rozprávať rasistické vtipy typu ,Príde cigán na úrad práce...´. Polícia a prokuratúra nesmú tolerovať verejné prejavy rasizmu. Rodičia nesmú mať rasistické poznámky pred vlastnými deťmi. Také jednoduché to je,” vysvetľuje odborník na vzdelávanie. Podľa jeho slov na výchovu, formovanie postojov, riešenie hodnotových otázok v školách nie sú vhodné podmienky ani dostatok času.