Lidé, měl jsem vás rád. Bděte. Tri generácie Slovákov a Čechov, narodených medzi druhou svetovou vojnou a koncom 90. rokov minulého storočia, mali túto vetu vypálenú do pamäti lepšie než malú násobilku.
Aj deti vedeli, že sú to posledné slová Reportáže, psané na oprátce, diela, ktoré v nacistickom väzení napísal komunistický novinár Julius Fučík pred tým, než ho popravili.
Málokto však vtedy vedel viac, hoci kniha patrila k povinnej školskej literatúre. A len pár ľudí v republike malo tušenie, že v Reportáži, ako sa ľudu predkladala v stále nových vydaniach, chýba niekoľko stránok.
Ich zverejnenie v 90. rokoch sa postaralo o definitívny koniec jedného z najväčších mýtov komunistickej propagandy. Mýtu o mužovi, ktorý pri výsluchoch nevypovedal ani tvárou v tvár smrti. Mýtu o večne mladom komunistickom „svätcovi“.
Ideálny komunista
Aby sme pochopili, ako sa z komunistickej ikony stal nikto, musíme sa vrátiť späť v čase.
Julius Fučík sa narodil 23. februára 1903 do robotníckej rodiny na pražskom Smíchove.
Mal teda ten najlepší, ako sa vtedy hovorilo, kádrový profil. Na rozdiel od salónnych komunistov v detstve skutočne zažil, ako vyzerá robotnícka bieda pražských predmestí.
Už v jeho desiatich rokoch si však rodina polepšila: otec, povolaním obrábač kovov, ale tiež nadšený ochotník, dostal herecké miesto v Mestskom divadle v Plzni.
A syn Julius, pomenovaný po relatívne známom strýkovi, hudobnom skladateľovi, tam vyštudoval reálne gymnázium. Po ňom sa zapísal na pražskú filozofickú fakultu.
Do Komunistickej strany Československa vstúpil hneď po jej vzniku v roku 1921. Kultúrna scéna sa rozštiepila a Fučík sa pridal k jej radikálne ľavicovému, avantgardnému krídlu a začal písať do novín.
Jeho komunistickou vierou neotriasla ani návšteva Sovietskeho zväzu, z ktorej si priviezol knihu reportáží nazvanú V zemi, kde zajtra už znamená včera. Hoci je ťažké si predstaviť, že by sa počas svojho takmer dvojročného pobytu nedozvedel o existencii lágrov, vyvražďovaní politických odporcov alebo hladomore na Ukrajine, jeho vieru to neoslabilo.
Stal sa známym ľavicovým novinárom, ktorého reportáže a články, uverejňované predovšetkým v Rudom práve, sa dodnes dajú čítať.
„Bol talentovaným reportérom v období, keď avantgardisti vyhlásili reportáž za srdce literatúry. Tiež bol dobrým kritikom, predo...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.