V správe Európskej komisie Diskriminácia v Európskej únii sa Slováci umiestnili na nelichotivých priečkach v rebríčkoch vo vnímaní odlišnosti a diskriminácie. Odráža to podľa vás skutočný stav slovenskej spoločnosti?
V princípe áno, Slovensko je aj s ďalšími postkomunistickými krajinami oveľa nepriateľskejšie naladené voči menšinám než väčšina západoeurópskych krajín, respektíve ich nevníma ako rovnocennú súčasť spoločnosti.
Súvisí to predovšetkým s tým, ako sú menšiny vo verejnom diskurze vnímané. Aj v niektorých našich výskumoch, ktoré sme robili v minulosti, sa ukázalo, že takmer 70 percent ľudí si myslí, že Slovensko je krajina Slovákov a tak by to malo aj ostať.
Je vnímané ako etnicky homogénny štát. Z toho sa potom odvíja aj vnímanie akýchkoľvek inakostí, či už ide o inú etnickú, sexuálnu alebo náboženskú odlišnosť.
Slovensko je potom vnímané ako krajina, ktorá patrí Slovákom a tí majú plné právo udeliť alebo neudeliť menšinám určité práva. To sa potom premieta do úplne všetkých oblastí v spoločnosti.
Napríklad vo vzdelávacom systéme vidíte, že ešte stále existuje segregácia rómskych detí v škôlkach, multikultúrna výchova sa takmer neučí, sú aj výskumy, ktoré hovoria o tom, že samotní učitelia nevnímajú kultúrnu rozmanitosť ako prínos, ale skôr ako hrozbu.
Je to kombinácia historickej skúsenosti, keď sme boli akoby stále niekým utláčaní a tiež režimov, ktoré sa u nás vystriedali?
Ono je to do veľkej miery mýtus, lebo mnohé národy majú pocit, že boli v minulosti v područ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
