Boj stvorila príroda, nenávisť vynašiel človek. Toľko český spisovateľ Karel Čapek. Ak by sme si jeho slová zobrali za svoje, vyšlo by nám z toho, že táto emócia je výhradnou „výsadou“ ľudského druhu.
Hoci by sa s tým dalo polemizovať, ani jeden zo štyroch oslovených biológov a etológov nám nedokázal dať jednoznačnú odpoveď na otázku, či dokážu nenávidieť aj zvieratá.
Zamerajme sa preto na nenávisť ľudskú. Čo to vlastne je? Kto a prečo ju v nás vie vyvolať a prečo nás tak ťažko opúšťa? A voči komu a prečo pociťujeme zášť najčastejšie my Slováci?
Dieťa strachu a hnevu
„Sila je v tom nie nenávidieť, keď máme na nenávisť dôvod,“ napísal taliansky spisovateľ Edmondo De Amicis a len dodajme, že takouto silou oplývajú len naozaj naozaj vyzreté osobnosti.
Väčšina z nás totiž nie vždy vie pomenovať a najmä racionálne obhájiť dôvod nenávisti. Samozrejme, pokiaľ vás opustí životný partner alebo niekto vezme život vášmu blízkemu, pocit zlosti, hnevu a frustrácie má jasnejšie pozadie.
Prečo niektorých z nás však do vývrtky dostáva čo i len pomyslenie na to, že sa dvaja muži alebo ženy na verejnosti držia za ruky, o bozku už ani nehovoriac, hoci sme s nimi neprišli do akéhokoľvek kontaktu?
Alebo prečo sa zas iným pri pohľade na človeka s inou farbou pleti niekedy aj doslova otvára nožík vo vrecku? Prečo dokážeme tak úporne nenávidieť trebárs Rómov alebo moslimov aj napriek tomu, že sme v živote nevkročili do osady, prípadne nikoho takého osobne nepoznáme?
Nuž, presné vysvetlenie a najmä riešenie týchto otázok by bolo hodné Nobelovej ceny za mier. Skúsme však aspoň načrtnúť čiastkové odpovede, pretože už aj zamyslenie sa nad tým, čo nás vrcholne irituje, nám môže pomôcť sa s takýmito pocitmi bez väčšej ujmy na našom či nieko...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.