Do občianskeho preukazu mu vpísali, že svetlo sveta uzrel 15. júna. Umelec si ho zamieňal aj s dátumami 13. jún alebo 14. jún. Vraj skutočnou číslicou bola trinástka, pretože novorodenca zapísali na matrike až o dva dni neskôr.
S obľubou redatoval aj časy vzniku svojich diel. A nespôsobovalo mu žiaden problém signovať ich nielen menom Filko, ale tiež PHYS, Phylko, Fylko. Alebo len F.
Napriek svojej robustnej postave sa v časopriestoroch pohyboval ako kapor v rybníku a raketovo sa mu podarilo vplávať aj do svetových vôd.
Multimediálny autor grafík, kresieb, objektov, asambláží, happeningov, jeden zo základných staviteľov konceptuálneho umenia zanechal po sebe viac než pestré a ťažko uchopiteľné dielo.
„Nie si umelec, keď neurobíš aspoň desať vecí denne,“ hovorieval s obľubou. Pojem ako dovolenka sa neobjavoval v žiadnej z jeho dimenzií. Filko umením nežil. On ním bol.
Oslnivá dráha
Malý Stano už v detstve prekypoval kresliarskym nadaním. Bohvie, kde ho rodák z Veľkej Hradnej, nachádzajúcej sa pri Trenčíne, nabral. O jeho detstve sa dá niečo ťažko vypátrať, nezvykol sa k nemu prakticky nikdy vracať.
Talent ho priviedol z malej dediny až do veľkého mesta na Dunaji. Najprv na školu úžitkového výtvarníctva, odtiaľ na Vysokú školu výtvarných umení. Na nej sa pustil do dnes už ikonickej série Oltárov súčasnosti.
V asamblážových reliéfoch sa prelínajú sakrálne motívy s pop-artom, púťové obrázky svätcov s nahotinkami, výstrižkami z časopisov, klincami, sieťkami, nábojnicami, zrkadielkami.
Rok 1966, otvorenie výstavy, Praha: v galérii na Karlovom námestí sa promenádujú nahé ženy s plynovými maskami na tvárach. Kurátor postáva na pódiu, ale svoj príhovor neprednáša, linie sa z magnetofónu.
„To bola úplná pecka. Ktosi prišiel z Bratislavy a Pražanom ukázal úplne nové momenty. Ľudia niekde viseli a Stano už visel úplne, ale úplne niekde inde,“
poskytuje nám autentické svedec...
Zostáva vám 85% na dočítanie.