Cieľom muža už nie je žena, ale sexualita a u žien sú to peniaze. Česť vymizla

Často sa hovorí o rozpade tradičných hodnôt, ktoré držali náš svet stáročia pohromade. Napríklad o kríze rodiny...

Kríza rodiny je následkom krízy jednotlivca. Ak človek nevychádza sám so sebou alebo je vo vnútornom konflikte, nemôže tvoriť dobré vzťahy ani navonok. Už v Biblii je napísané, že čoho je srdce plné, tým ústa pretekajú. Ak je teda človek v nepohode, musí zákonite nepohodu aj šíriť. Druhú krízu rodiny vidím v obsahu. Veľa ľudí dnes vôbec nevie, v čom spočíva obsah manželstva.

Ako to myslíte?

Niektorí berú manželstvo ako zaisťovaciu inštitúciu, iní ho zase chápu ako nutnosť, aby na to v starobe boli finančne dvaja. Z manželstva sa stal kalkul. Lenže obsah manželstva je v tolerancii, odpustení a v obete. A predovšetkým tie dve posledné slová dnes existujú iba v archaickom slovníku.

Slovo obeť má dnes trochu negatívne zafarbenie. Prečo sa význam tohto slova tak posunul? Sme čím ďalej väčší sebci?

Áno. V dnešnej spoločnosti je viac objatí než obetí. Pritom obetovať sa človek musí. Ak chce niečo dosiahnuť, musí pre to aj niečo urobiť. Dnes však ľudia hovoria: "Chcem byť bohatý, ale nechce sa mi pracovať. Chcem vyštudovať, ale nechce sa mi študovať. Chcem byť športovec, ale nechce sa mi chodiť na tréningy." Obeť už nefrčí.

Prečo nie?

Pretože pri všetkom hľadáme instantné riešenie. Nepýtame sa, čo urobiť pre to, aby sme niečo dosiahli, ale ako to dosiahnuť rýchlo a bez práce. Súčasné technológie nás naučili lenivosti a tá patrí medzi sedem hlavných hriechov. A pretože je to škaredé slovo, vymysleli sme si pre ňu nové pomenovanie. Prokrastinácia (odkladanie povinností na neskôr, pozn. red.). Už je dokonca diagnózou, ktorú by mali ostatní tolerovať. U nás už nie sú leniví ľudia, my prokrastinujeme.

Ďalšími zo siedmich hlavných hriechov sú pýcha, lakomosť, závisť, smilstvo, nestriedmosť a hnev. Zmenil sa význam aj u nich?

Zmenil. Najväčším z nich je pýcha. Tú už dnes tiež nepoznáme. Počujete, že by sa o niekom hovorilo, že je pyšný? My dnes pýchu nazývame zdravým sebavedomím, to sa dokonca propaguje.

A čo lakomosť?

Ani lakomí ľudia už nie sú. Lakomstvo sa totiž premenilo na "dravý a slobodný trh". Uchmatnem si, čo môžem. Som podnikavý a schopný. Siamské dvojča lakomstva je závisť, ďalší z hlavných hriechov. Závidieť môžem kadečo. Majetok, manželku aj spoločenské postavenie. Jeden starý vtip hovorí, že keď si Američan kúpi kravu, jeho sused začne premýšľať nad tým, ako to urobiť, aby si ju mohol kúpiť tiež. Ale keď si kúpi kravu Čech, jeho sused začne premýšľať nad tým, čo všetko urobiť pre to, aby mu zdochla. A to je presne tá závisť.

Závisť je emócia. Môžeme ju ovplyvniť?

Ak nie sú emócie chorobného charakteru, ovplyvniť sa dajú. Napríklad len v Prahe žije mnoho ľudí, ktorí trpia gefyrofóbiou. Majú jednoducho chorobný strach prejsť cez most, a tak celý život žijú na jednej strane mesta. To sa prekonáva ťažko. Závisti sa človek zbaviť môže, vyžaduje to však sebaovládanie, a to je ďalší výraz, ktorému dnes nerozumieme správne. Chceme ovládať druhých, ale nevieme ovládať sami seba.

Ďalším pôvodným hriechom je hnev. V zmysle nezvládnuteľnej zlosti, nenávisti.

Hnevlivých ľudí už tiež nemáme. My už máme len ľudí, ktorí "adekvátne reagujú na neprimerané správanie druhých". V skutočnosti je pritom hnev forma agresie, ktorá nielenže narastá, ale ako detský psychiater pozorujem, že sa stále viac posúva do nižšieho veku. A opäť je to len otázka sebaovládania a sebadisciplíny.

A k tej už nie sme vedení?

A kto by nás k nej viedol? Veď by z toho nikto nič nemal. Starí Rimania hovorili: "Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba." To sa dnes nepestuje. Poriadok chýba aj v rodinách a v tom vidím ďalšiu príčinu rozpadu manželstva. Podľa môjho názoru je vysoká rozvodovosť spôsobená aj niečím, čomu hovorím hierarchia nábytku.

Čo si pod tým mám predstaviť?

Keď pripravujem snúbencov na svadbu, kladiem im veľa otázok. Jedna znie: "Ktorá časť nábytku je v manželstve najdôležitejšia?" A najčastejšie počujem posteľ. Pritom je to stôl, pretože zjednocuje. Ako to však dnes v rodinách vyzerá? Jeden raňajkuje v autobuse, druhý v bufete a tretí vôbec. Obed má každý inde a kvôli záľubám či povinnostiam sa rodina nezíde ani pri večeri.

Nedeľa má byť sviatočným dňom a tak, ako sa my, kresťania schádzame v nedeľu v kostole pred oltárom, tak by sa mali ľudia doma schádzať pri stole. Stôl má fungovať ako domáci oltár, pri ktorom sa všetci porozprávajú. Lenže to sa vytratilo, rovnako ako schopnosť zmysluplne komunikovať. V rodinách sa často len tára o nepodstatných veciach. Ale o tom, čo sa v rodine deje, sa príliš nehovorí. Nemecký filozof Martin Heidegger hovoril, že moderná technika prekonala všetky vzdial...