Väčšinu života pritom prežil v hrôzach stalinizmu. Jeho poézia je však paradoxne odrazom úžasu a zázraku lásky. Nebola preňho len obyčajným ľudským pocitom, v živote ruského básnika Borisa Pasternaka bola hlavným princípom života. A práve narodenie tohto výnimočného človeka si dnes pripomína aj Google.
Pasternakova pečať v svetovej poézii
Boris Leonidovič Pasternak sa vo svete preslávil románom Doktor Živago, za ktorý dostal v roku 1958 Nobelovu cenu za literatúru, ktorú bol však nútený kvôli nátlaku komunistickej moci odmietnuť.
V Rusku ho preslávila jeho tretia zbierka Život môj - brat (známa aj ako Sestra moja – život) z roku 1917, ktorá v roku 1922 vyšla aj v Nemecku. V rámci nej popísal Pasternak revolučné udalosti prostredníctvom vzrušeného obrazy prírody.
Jeho neľahká poézia predstavuje spojenie človeka a prírody, človeka a vesmíru. Je plná tajomstiev lásky, života a smrti. Pasternak sa vo svojej básnickej tvorbe snažil o univerzálne spojenie všetkých javov a vecí.
Jeho vo svete najslávnejšie dielo, román Doktor Živago, je príbehom o občianskej vojne v Rusku. Je jedinečné širokým záberom, historickou pravdivosťou aj ľudským rozmerom.
Pasternak ho dokončil v roku 1956. V ZSSR kniha vtedy nevyšla, vyšla však v Taliansku, kde sa stala sa hitom a neskôr bola aj sfilmovaná.
Za najslávnejšie dielo ho uštvali
V roku 1958 za ňu získal Pasternak Nobelovu cenu za literatúru. Pod nátlakom oficiálnych miest a z obavy o osud svojich blízkych bol nútený ju odmietnuť. Tajná služba KGB hrozila Pasternakovi likvidáciou jeho dlhoročnej lásky Oľgy Ivinskej, ktorá bola vlastne predobrazom Lary z Doktora Živaga.
Príznačný je aj telegram čerstvého držiteľa Nobelovej ceny funkcionárovi ÚV KSSZ: "dakujem za vyslanie lekara cenu odmietol prosim obnovit pracu Ivinskej v Goslitizdate."
Ocenenie prevzal až jeho syn v roku 1989. "Môj otec ku koncu života veľmi trpel. Nebol to žiadny burič. Bol zúfalý," povedal neskôr jeho syn a dodal, že "síce zomrel na rakovinu, ale aj doktori ju spájali s ohromným napätím, ktorým si prešiel. Za jeho dielo ho uštvali. Vlastne ho zabili."
Život velikána literatúry
Boris Leonidovič Pasternak sa narodil 10. februára 1890 v Moskve. Pochádzal z umeleckej rodiny, otec bol uznávaný maliar, matka nadaná klaviristka. Pasternakovci boli Židia, rodina však vyznávala pravoslávnu vieru.
Od mladosti sa pohyboval v kruhu významných ruských osobnosti. Z oblasti kultúry. Hosťom jeho rodičov býval aj Lev Nikolajevič Tolstoj. Talent básnika sa rozvíjal pod vplyvom futurizmu.
Spolu s guru boľševikov Vladimirom Majakovským sa stal najuznávanejším autorom tohto - na svoju dobu - hypermoderného prúdu. Októbrovú revolúciu Pasternak privítal, s postupujúcim rastom komunistickej diktatúry sa však od režimu čoraz viac dištancoval.
Kvôli nesúhlasu s procesmi 30. rokov minulého storočia a pokusom prihovárať sa u Stalina za prenasledovaných spisovateľov sa dostal na zoznam "nepriateľov".
Odvahu prejavil napríklad v roku 1937, keď odmietol podpísať spoločný list spisovateľov, v ktorom žiadali trest smrti pre maršala Tuchačevského. "Od 30. rokov o Stalinovi hovoril len ako o krutom človeku a diktátorovi z predkresťanskej éry. Istý čas sa však snažil apelovať na neho v prospech prenasledovaných básnikov Osipa Emilievičova Mandeľštama a Anny Andrejevny Achmatovovej. Po druhej svetovej vojne však pochopil, že to nemá význam," povedal jeho syn.
Keď mu zakázali publikovať básne, živil sa prekladmi veľkých zahraničných autorov, napríklad Goetheho či Shakespeara. Po Stalinovej smrti v roku 1953 sa Pasternakovo postavenie zlepšilo len čiastočne a posledné dva roky života bol vystavený nenávistnej kampani, obvineniam zo zrady vlasti.
V súkromnej korešpondencii sa vyznal: "Opustiť vlasť by sa pre mňa rovnalo smrti. Som s Ruskom spojený narodením, životom i prácou." Vo svojej poslednej básni Ojedinelé dni napísal:
"Ručičky hodín neletia
akoby zmeraveli tak večne
deň je dlhší ako storočia
a objatie je nekonečné."
Zomrel 30. mája 1960 vo veku 70 rokov.