Než som začal písať o tom, ako naše rodiny rozhádal COVID-19, nadhodil som pred známymi na Facebooku, čo oni na to. Občas to pre orientáciu v probléme robievam. Ale ešte nikdy sa mi nenazbieralo na žiadnu tému toľko postrehov.
Už niekoľký deň počúvam a čítam príbehy, ako napríklad svokra zatĺkala, že má pozitívny test, pretože nechcela zrušiť narodeninovú oslavu. Alebo že svokor so svokrou pred Vianocami zaklamali, že boli na testoch, na ktoré v skutočnosti nešli.
„Nám covidové hádky poznamenávajú takmer všetky rodinné oslavy,“ píše mi kamarátka. „Na narodeninách detí sa dokonca stihol o covide pohádať môj muž s mojím bratom, a to majú na túto tému takmer rovnaký, triezvy názor.“
Rozpráva, ako manžel zaliezol vzdorovito do spálne s tým, že vylezie, až brat odíde. „A keď sa vrátil, načal konverzáciu so svojou sestrou nevinnou otázkou, či kúpia rodičom na sedemdesiatku zájazd k moru, až sa teda nechajú zaočkovať. Sestra odvetila: Z toho nás vynechajte, kto sa nechá zaočkovať, do dvoch rokov umrie. A už to išlo...
Neprispieva k tomu ani to, že zatiaľ čo my si teraz deti od starých rodičov nenecháme strážiť, aby sme ich chránili, synovec tam nocuje pravidelne.“
Nasleduje postreh inej kamarátky: „Tak my to máme v rodine tiež! Bráško si myslí, že americká federálna banka chce, aby svet schudobnel, a preto zosnovala covid. Nehovoríme spolu od novembra.“
Čítam si ďalší podnet od kolegyne: „Sčista-jasna mi prišla správa od švagrinej s výpočtom, ako chápe covid, a so zoznamom, čo všetko my radikáli robíme zle. Radikálmi nás nazýva preto, že dodržiavame dištanc, nosíme respirátory, strážime si kontakt s rodičmi. Toto všetko nazýva biologickou vojnou a to ju vedie k rozhodnutiu, že sa nechce nechať zastrašiť. Vyzýva nás, nech zájdeme na kávu k osemdesiatročnému dedkovi, vytýka nám, že sme s ním v kontakte len vonku. Posiela mi fotky s výsledkami antigénových testov, že je stále negatívna a nech sa ideme tiež otestovať a potom môžeme navštevovať kohokoľvek. A žiť normálne. Na moju odpoveď, že mi pred pár mesiacmi zomrela na covid babička a ďalších niekoľko kolegýň leží doma v mrákotách, odpovedá, že neverí mojim rozprávkam.“
Prečo si neprišiel?
Ako si tak vymieňame postrehy, ako nám covid prevracia a rozožiera vzťahy a priateľstvo, vyvstáva nám z toho prvý spájajúci záver: nech stojíme v otázke na pandémiu koronavírusu na akejkoľvek názorovej strane, zlomom pre väčšinu z nás boli nedávne Vianoce.
Kamarátova osobná skúsenosť: „Keď na konci októbra vrcholila druhá koronavírusová vlna, zavolal som sestre, učiteľke, že sa mi nezdá veľmi reálne, že by sa situácia do decembra zásadne upokojila. A že je možno načase premýšľať, ako rodičom férovo povedať, že u nich asi tento rok nestrávite s deťmi Vianoce. Sestra bola v karanténe, tak mi to odkývla s tým, že to chápe.“...
Zostáva vám 85% na dočítanie.