Jednoducho, nahromadený majetok začína pracovať v ich prospech. Potvrdil to aj najnovší prieskum medzi dolárovými milionármi, ktorý pravidelne realizuje J&T BANKA Wealth Report.
Riaditeľka banky Anna Macaláková v rozhovore pre prečo nie?! hovorí, aké sú rozdiely medzi najstaršou a najmladšou generáciou a prečo sú dolároví milionári stále vo veľkej väčšine muži.
Ako v uplynulom roku bohatli slovenskí dolároví milionári?
V roku 2021 sme už desiatykrát robili prieskum Wealth Report. Máme tak za sebou ucelenú desaťročnicu a môžeme porovnávať.
Zistili sme, že tento rok bol unikátny. Prvýkrát za desať rokov majetok milionárov rástol najmä výnosmi z investovania, a nie až tak z podnikania, ako sme to videli v minulosti.
Je to prekvapivé?
Až také prekvapivé to nie je. Radi by sme síce povedali, že z dolárového milionára podnikateľa sa stal investor, rentiér a jeho príjmy plynú najmä z investovania na finančných trhoch.
Treba však brať do úvahy aj faktory, ktoré to spôsobili.
Pandémia?
Áno, zažili sme doslova „koronašok“. Prepad na akciových trhoch vytvoril obrovskú príležitosť pre investorov a ľudí, ktorí mali voľný kapitál a mohli ho zainvestovať v korekciách alebo prepadoch, ktoré boli odrazom krízy.
Ďalším faktorom je starnutie našej prvej generácie dolárových milionárov. Už je jasné, že sa im podarilo naakumulovať majetok a teraz hľadajú riešenia, ako ho zabezpečiť pred hrozbami a súčasne využiť aktuálne príležitosti.
Kedysi oni pracovali na jeho budovaní, dnes majetok pracuje v ich prospech.
Vieme, do čoho investovali, aká stratégia a rozloženie rizík im priniesli zisky?
Naznačila som, že v roku 2020 bol na trhoch veľký prepad a nasledovali ho opatrenia centrálnych bánk. Do ekonomiky smerovali obrovské stimuly a všetkým bolo jasné, že sa to musí rýchlo prejaviť.
Presne takto to vyhodnotili aj naši dolároví milionári, ktorí zacielili na akciové trhy. Razom zaznamenali úspech technologické spoločnosti, ktoré vyvíjali rôzne komunikačné kanály ako videočety a iné zabezpečovacie komunikačné platformy.
Ak sa zamerali práve na túto oblasť, akciové trhy im priniesli dvojciferné zisky. Samotní milionári nám v rozhovoroch hovorili, že považovali za riziko neinvestovať do akciových titulov, pretože z dlhodobého hľadiska by im to neprinieslo maximalizáciu výnosov.
Rozhodli sa preto zariskovať. Z dlhodobého hľadiska im bolo jasné, že im to prinesie výnos.
Priznali sa vám, či investujú sami, alebo každý zásadný krok robia v súčinnosti so svojimi investičnými poradcami, privátnymi bankármi?
Odpoveď na túto otázku nás mimoriadne zaujíma, pretože sa považujeme za ich partnerov v rozhodovaní o ochrane a zabezpečení majetku.
Teší nás, že až 75 percent dolárových milionárov uvádza, že ich privátny bankár je pre nich dôležitý partner pri rozhodovaní.
S vekom narastá ochota a dôvera baviť sa s privátnym bankárom. Vtedy sú viac obozretní, opatrní, nepozerajú sa na ochranu a správu svojho majetku v 20- alebo 30-ročných horizontoch, ako to robia mladší.
Samozrejme, nemajú čas ani návyk sledovať finančné trhy. Zároveň považujú za dôležitú diverzifikáciu prostriedkov a chcú sa spoľahnúť na odborníkov.
Privátny bankár je niečo podobné ako osobný lekár. Pozná vás do detailov, vie, čo je pre vás vhodné, nevhodné, dokáže vám poradiť, nastaviť správnu liečbu, teda v prípade privátneho bankára správnu stratégiu.
Každý klient má špecifickú potrebu, niečo svojimi prostriedkami sleduje, rôzne ich odčerpáva, treba vedieť, koho príjmom zabezpečuje, či je aktívny v podnikaní, alebo sa sťahuje a odovzdáva podnikanie ďalšej generácii.
Osobný bankár musí všetko zohľadniť a správne nastaviť portfólio.
Aké rozdiely vidíte medzi generáciami?
Mladší dolároví milionári si chcú priamo skúšať obchodovať obľúbené tituly. Fascinujú ich napríklad najväčšie technologické spoločnosti, pri ktorých je predpoklad, že z dlhodobého hľadiska nemôžete byť neúspešní.
Prichádzajú na chuť kryptomenám?
Tí starší vôbec nie, pretože v nich vzbudzujú veľkú nedôveru. Samozrejme, v technológii blockchainu vidia potenciál, aby sa kryptomeny mohli stať bezpečným útočiskom, ktoré nie je závislé od rozhodovania centrálnych bánk a tlačenia nových peňazí.
Do kryptomien sú ochotní investovať iba veľmi málo. Vôbec si nevedia predstaviť, žeby sa raz mohli stať výmenným prostriedkom, a preto im nevenujú pozornosť.
Naopak, pre 15 percent našich dolárových milionárov, väčšinou mladších, sú kryptomeny príležitosťou, prostredníctvom ktorej si radi zašpekulujú, zahrajú.
Naše prieskumy hovoria, že slovenskí dolároví milionári majú v kryptomenách uložených iba päť percent zo svojho portfólia, čiže je to zanedbateľné.
Už tradične patria do portfólia každého investora nehnuteľnosti. Zostáva to tak aj tento rok?
Nehnuteľnosti sú u nás stále obľúbeným aktívom na investovanie. Platí to na Slovensku aj v Česku a keď to porovnávame s celosvetovými prieskumami, vychádza nám, že naši dolároví milionári majú väčšiu celkovú expozíciu v realitách, ako je to bežné vo svete.
Je to pochopiteľné, pretože nehnuteľnosti sú špecifikom nášho regiónu. Je to stále zaujímavá investícia. Mnohí dolároví milionári považujú túto formu investovania za zabezpečenie a uchovanie hodnoty svojich prostriedkov.
Nemyslíme si, že sme v stave prehrievania alebo bubliny, práve naopak. Pri tom type nehnuteľností, ktorý ich zaujíma, vidíme väčší dopyt ako ponuku. Veľmi zaujímavé sú napríklad stavebné pozemky na rezidenčné bývanie.
Smeruje časť investícií aj do startupov?
Startupy dokážu v milionároch prebudiť zvedavosť. Sú zrkadlom technologického vývoja, pohybu sveta, mladej generácie. Vnímajú ich ako príležitosť a radi ich podporujú.
Startup je pre nich na rozdiel od kryptomien pochopiteľný, dokážu porozumieť valuácii firmy, vedia si vyhodnotiť podnikateľský zámer, čítať prvotné výkazy, výsledovky a celkovo trh.
Čo čakajú od takejto investície – zisk, prestíž? Alebo chcú byť pri niečom novom, čo rastie, čo má budúcnosť?
Je to kombinácia všetkých faktorov, ktoré ste pomenovali. Majú pocit, že je správne a spoločensky zodpovedné podporiť nastupujúcu generáciu svojimi prostriedkami a tiež skúsenosťami z oblasti, v ktorej sú úspešní.
Zároveň je to pre nich forma investície, od ktorej očakávajú zhodnotenie.
Obávajú sa, že svoj majetok môžu v budúcnosti stratiť, alebo sú si stopercentne istí svojím biznisom a investičným portfóliom?
Myslím si, že ide o dve rozdielne témy. Koronakríza nám ukázala, ako sa dokážu správať trhy voči investičnému portfóliu, ale ešte výraznejšie zasiahla samotné podnikanie.
Najväčšou hrozbou, ktorá sa týka podnikania aj investovania, je inflácia. Je to veľká téma a zasahuje celú spoločnosť.
Keď sme sa približne pred rokom pri realizácii prieskumu pýtali na výšku očakávanej inflácie, tak polovica úspešných očakávala, že bude vyššia, ako je momentálne cielená Európskou centrálnou bankou.
To, že by presiahla osem až desať percent, nepredpokladal takmer nik. Pripúšťalo to len osem percent milionárov a dnes vidíme, že veľmi správne čítali trh a ich obavy boli oprávnené.
Uvedomujú si, že nominálne sadzby sú nízke, reálne až záporné. Teraz sledujú, ako ochrániť svoj majetok pred infláciou, čomu zodpovedá rebalancing ich portfólia a fokus na iné investície.
Ako teda chránia svoj majetok pred znehodnotením infláciou?
Určite investovaním do nehnuteľností, ale aj investíciami do rizikovejších akciových titulov, prevažne silných, zahraničných spoločností.
Vedia, že to v sebe nesie isté riziko, ale veria, že výnos bude porážať infláciu. Novinkou je investícia do fondov private equity, kde priamo investujú do kapitálu firiem.
Nie sú také citlivé na volatilitu na trhoch, nekorelujú s medvedím alebo býčím trendom, ktoré sprevádzajú akciové trhy.
Do týchto fondov často presúvajú časť svojho majetku a snažia sa zabrániť znehodnoteniu portfólií. Čo sa týka podnikania, veľa z nich zrazu videlo, ako sa narúšajú dodávateľsko-odberateľské reťazce, ako lockdowny menia kúpnu silu a spotrebiteľské správanie.
Aký vzťah majú k zberateľstvu a alternatívnym investíciám? Sú doma v tomto svete?
Jednoznačne, myslím si, že práve v tejto oblasti sa najrýchlejšie vyrovnali západnému svetu. Už v minulých rokoch sa obracali na rôzne fondy s umeleckými zbierkami a nakupovali umenie.
Na Slovensku sú veľmi obľúbené veterány. V Česku je zase mimoriadny záujem o numizmatiku. Umelecké a iné zbierky sa tešia veľkej obľube.
Treba však povedať, že v predchádzajúcich obdobiach zaznamenala táto oblasť veľký nárast, kríza však preniesla fokus na iné typy investícií. Viac ako v alternatívnych vidia príležitosť vo volatilnejších a rizikovejších investíciách.
Ako sa spája úspech so spoločenskou zodpovednosťou?
Už desať rokov kladieme dolárovým milionárom otázky, na základe ktorých sa snažíme zistiť ich postoje a názory k zodpovednosti voči spoločnosti, teda k vzdelávaniu, životnému prostrediu alebo ku globálnym výzvam.
Podobne ako sme hovorili pri startupoch, slovenskí dolároví milionári si veľmi dobre uvedomujú aj svoju zodpovednosť, cítia sa súčasťou spoločnosti a majú potrebu pomáhať.
Robia to prostredníctvom nadácií, pomáhajú mladej generácii odovzdávaním vedomostí a skúseností a aj priamymi investíciami.
Vnímajú sa ako súčasť spoločnosti a reflektujú globálne príležitosti a výzvy. Majú k nim liberálny pohľad, sú otvorení, pokrokoví a udávajú trend.
V akých témach vidia zmysel?
Určite je to globálne otepľovanie a zelená ekonomika. Zaujímajú sa o elektromobilitu, sú v tejto téme rozhľadení a vnímajú ju v širších súvislostiach.
Na jednej strane elektromobilitu podporujú, ale jedným dychom dodávajú, že problémom zostáva neekologická výroba alebo likvidácia batérií.
Pri uhlíkovej stope a neutralite majú opatrenia podľa nich často hlavne edukačný charakter a sú prostriedkom k diskusii o tom, ako urobiť našu krajinu zelenšou. Pri kryptomenách je témou veľká spotreba energie pri ich ťažbe.
Zaujímajú sa okrem globálnych výziev aj o drobné pomoci napríklad ohrozeným, znevýhodneným komunitám?
Áno, zaujímajú sa aj o túto oblasť, ale často poukazujú na nedostatočnú transparentnosť pri komunikácii s tretím sektorom.
Viac sú naklonení adresnej pomoci a sami si vyberajú komunity, ktorým pomôžu. Momentálne cítia, že chcú pomáhať seniorom, príležitosti vidia v takzvanej striebornej ekonomike.
Aj náš prieskum potvrdil, že ľudia starší ako 50 rokov držia takmer 80 percent voľných investovateľných prostriedkov.
Ako vlastne vyzerá slovenský alebo český milionár? Kto to je a koľko má rokov?
Z takmer 90 percent je to muž, v priemere má 54 rokov a podniká. Prvú generáciu dolárových milionárov nám vytvorilo až porevolučné obdobie.
Išlo o takzvaných self made podnikateľov, ktorí si založili svoj biznis a boli v ňom úspešní. Medzi dolárovými milionármi sa tvorí aj nová skupina startupistov.
Prečo máme také nízke zastúpenie žien?
Je pravda, že na Západe nájdeme výrazne vyšší podiel žien. No spravidla to pramení z toho, že v týchto prípadoch ide o viacgeneračné odovzdávanie majetku a ženy sa k bohatstvu dostávajú dedením alebo správou nadácií.
Predpokladáme, že rovnaká situácia postupne nastane aj u nás. Aj na Slovensku alebo v Česku je už dnes jasné, že ženy dostávajú čoraz väčší priestor, spoločnosť je nastavená inak, netrvá na tom, že žena musí byť iba v domácnosti a starať sa o deti.
Dostávajú sa na významné posty, majú oveľa väčšiu mieru rozhodovania, slobody, môžu lepšie prepájať rodinný a súkromný život so svojimi podnikateľskými alebo manažérskymi snami.
Niektoré zahraničné štúdie predpokladajú, že o dvadsať rokov budú ženy tvoriť väčšinu dolárových milionárov.
Anna Macaláková
Vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave. V J&T BANKE pracuje už šestnásty rok. Od roku 2009 zastávala pozíciu riaditeľky privátneho bankovníctva na Slovensku, neskôr bola šéfkou segmentu Komfort, vybudovala vernostný klub Magnus a stala sa prokuristkou banky. J&T BANKU na Slovensku riadi od roku 2015 a od roku 2018 je aj členkou predstavenstva banky.