Galileo Galilei, Leonardo da Vinci, Tomáš Baťa. Všetci predbehli svoju dobu, všetci boli do istej miery nepochopení a ich vízie sa začali napĺňať až spätne. Do partie výnimočných bezpochyby patrí aj britský matematik a vedec Alan Turing. On bol však svojím okolím nepochopený do takej miery, až ho to dohnalo k samovražde.
Bol homosexuál, čo bol jeho prehrešok proti vtedajšej striktnej spoločnosti. Že možno zachránil milióny životov? Že sa výrazne podieľal na výsledku druhej svetovej vojny?
Nič z toho mu vo finálnom zúčtovaní na tomto svete nepomohlo. Nepomohlo mu ani to, že je otcom umelej inteligencie.
Turingov test
Pokiaľ sa Turing chcel s niekým porozprávať, väčšinou len sám so sebou. Jeho rodičia patrili k strednej triede, na čo boli aj patrične hrdí a syna sa snažili držať ďalej od detí robotníkov.
Preto ho poslali do výberovej školy. Lepšie povedané do školy, ktorá sa ako výberová tvárila. Malý Alan sa s nikým veľmi nepriatelil, lepšie ako s ľuďmi si rozumel s chemickými bankami a pomôckami, bavil sa matematickými rovnicami.
Tie boli pre jeho spolužiakov, s výnimkou kamaráta Christophera Morcona a snáď ešte učiteľa, len spletitým bludiskom čísel. Väčšie výzvy prišli až na univerzite v Cambridge, kde prvýkrát publikoval svoje vízie o výpočtových strojoch, ktorými položil základy informatiky.
Modernej spoločnosti je známe, že zohral zásadnú úlohu pri rozlúštení nacistických šifrovacích strojov Enigma a Tunne, čo prispelo k Hitlerovej porážke. Počas svojho života však o tom Turing hovoriť nemohol, pretože dešifrovacia činnosť podliehala štátnemu tajomstvu.
A tak sa bez štatútu vojnového hrdinu venoval pedagogickej a výskumnej činnosti na univerzite v Manchestri, kde tiež definoval takzvaný Turingov test. Čiže test, ktorý má rozpoznať dokonalosť umelej inteligencie.
Spočíva v nasledujúcom: v jednej miestnosti je testujúci, v druhej počítač a ďalšia ľudská bytosť. Testujúci kladie otázky, ktoré náhodne zodpovedá stroj aj človek a ak testujúci nedokáže rozlíšiť, od koho získava spätné odpovede, je stroj považovaný za inteligentný. Jednoduché.
Pád na dno
Veľký matematik však nemohol rozvinúť všetky svoje myšlienky. V roku 1952 nastal zlom, keď oznámil na polícii vlámanie do svojho bytu. Pri policajnej prehliadke vyšla najavo jeho homosexualita a následky boli nemilosrdné.
Bol mu zakázaný prístup k tajným informáciám a kolegom z kryptografického centra, bola mu predpísaná nútená hormonálna liečba, ktorá mu nepomohla, skôr naopak. Dohnala Turinga k samovražde.
V roku 2014 mu bola kráľovnou Alžbetou II. udelená oficiálna posmrtná milosť a v roku 2019 bolo oznámené, že sa jeho portrét objaví na päťdesiatlibrovej bankovke.
Roboti na dohľad
Dnes už je umelá inteligencia (anglicky AI, Artificial Intelligence) bežnou súčasťou našich životov, komunikujeme ňou cez mobilné telefóny, pomáha nám riešiť zložité aj triviálne úkony. A bude sa ďalej rozvíjať.
K plne autonómnym robotom známym zo sci-fi filmov máme ešte (relatívne) ďaleko, tušíme však, že (jedného dňa) tu s nami budú. Pokrok umelej inteligencie by mohol - a mal - priniesť ďalšiu priemyselnú revolúciu.
Jej schopnosti vymažú z mapy pracovného trhu podľa odborníkov až polovicu súčasných profesií. Ľudstvo sa bude musieť s touto zmenou vyrovnať vo svoj prospech.