V nedeľu 12. septembra pricestuje na oficiálnu návštevu Slovenska pápež František. V tejto súvislosti TASR prináša profil pápeža Františka, ktorý je prvým mimoeurópskym pápežom po viac ako tisícročí a vôbec prvou hlavou katolíckej cirkvi z amerického kontinentu. Je tiež prvým Svätým Otcom pochádzajúcim zo Spoločnosti Ježišovej.
Dieťa imigrantov
Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires, sa v poradí 266. pápežom stal 13. marca 2013. Na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi.
Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Jeho otec pracoval ako účtovník na železnici a matka sa starala o domácnosť a výchovu piatich detí.
Vyrastal na predmestí Flores a do pamäti miestnych rádových sestier sa zapísal ako nezbedný, ale milý chlapec. V knižnom rozhovore, ktorý vyšiel v roku 2010 pod názvom El Jesuita (Jezuita), budúci pápež uviedol, že rád tancoval tango, s obľubou čítal klasickú literatúru, ale aj to, že istý čas si zarábal ako vyhadzovač v nočnom bare.
Prvá láska
Priznal sa aj k tomu, že sa ako 12-ročný zamiloval do svojej vrstovníčky, ktorej v liste napísal, že ak sa za neho nevydá, stane sa kňazom. Pre infekciu mu ako mladíkovi vyoperovali časť pľúc.
Najskôr vyštudoval chemicko-priemyselnú školu. Po jej skončení vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej.
Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, jeden zo zakladateľov takzvanej teológie oslobodenia. V roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie vo veľkom seminári sv. Jozefa v San Migueli.
Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fe a potom v roku 1966 na jezuitskej Univerzite Spasiteľa v Buenos Aires. Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku.
Cesta na vrchol cirkvi
Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov doživotné sľuby. Pôsobil ako magister novicov vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov.
V rokoch 1980 - 1986 bol rektorom Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a pôsobil ako farár vo farnosti Patriarchu sv. Jozefa v diecéze San Miguel. Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na renomovanom filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom.
Predstavení ho následne poslali znovu na univerzitu Spasiteľa v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál. Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa mesta Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998.
Z postu arcibiskupa Buenos Aires vypracoval misijný plán, ktorý mal štyri hlavné ciele: otvorené a bratské spoločenstvá, vedúca úloha uvedomelých laikov, evanjelizácia zameraná na každého obyvateľa mesta a pomoc chudobným.
Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj ako kardinál si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov. Prezentoval sa nekonvenčným správaním, cestoval napríklad mestskou hromadnou dopravou a uprednostňoval tmavý kabát bez kardinálskeho klobúka.
Skromná osobnosť
Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Kardináli ho za pápeža zvolili na druhy deň od začatia konkláve. Svojej skromnosti, neformálnosti a predstave o cirkvi ako cirkvi chudobných pre chudobných zostal verný aj ako pápež.
Dodnes je veľkým fanúšikom argentínskeho futbalového klubu CA San Lorenzo de Almagro. V roku 2015 vydal napríklad aj hudobný album s názvom Wake Up! Pápež František, osobnosť roku 2013 časopisu Time, predstavuje kompromis medzi teológiou oslobodenia populárnou v Latinskej Amerike a tradicionalizmom jezuitského rádu.
Je známy aj svojou kritikou konzumného spôsobu života, kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému či zástancom ochrany životného prostredia a rozhodného zápasu proti klimatickej zmene.
Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si - O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Frateli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).