Vo veku 85 rokov zomrel v sobotu Karel Schwarzenberg, bývalý minister zahraničných vecí ČR a predseda strany TOP 09. Správa pochádza zo spravodajského portálu Českého rozhlasu, ktorý sa odvoláva na portál Echo24 a oznámenie spoluzakladateľa TOP 09 Miroslava Kalouska na sociálnej sieti.
Schwarzenberg zomrel vo Viedni, píše Echo24 s odvolaním sa zdroj z prostredia politikovej rodiny. Posledné dva dni bol v kritickom stave v umelom spánku. Do nemocnice vo Viedni ho previezli v pondelok 6. novembra z Prahy.
Politická osobnosť
Potomok známeho šľachtického rodu Karel Schwarzenberg, ktorý v sobotu zomrel vo Viedni vo veku 85 rokov, patril k najvýraznejším osobnostiam českej politickej scény. Okrem iného bol ministrom zahraničia, predsedom TOP 09 a senátorom. Do volieb v roku 2021, pred ktorými oznámil odchod z politiky, bol najstarším členom českej Poslaneckej snemovne.
Karol Schwarzenberg pochádzal z orlickej vetvy starobylého šľachtického rodu. Narodil sa v pražskej pôrodnici v Bubenči ako najstarší syn Karola Schwarzenberga a jeho manželky Antonie. Po februárovom puči v roku 1948 rodina stratila všetok majetok v Československu a odišla do Rakúska.
V exile študoval v Mníchove lesníctvo a vo Viedni a Štajerskom Hradci právo. Po smrti strýka Henricha, ktorý ho adoptoval, sa v roku 1965 stal aj dedičom majetku krumlovsko-hlubockej vetvy.
V 80. rokoch predsedal Medzinárodnému helsinskému výboru pre ľudské práva a v rodinnom sídle v bavorskom Scheinfelde umiestnil archív vtedy v Československu zakázanej literatúry. Vďaka svojej funkcii tiež mohol navštíviť komunistické Československo, kde rokoval o otázke ľudských práv a stretol sa s disidentmi.
Návrat po revolúcii
Do vlasti sa vrátil na jeseň 1989 a na začiatku 90. rokov sa stal vedúcim kancelárie prezidenta Václava Havla. Vstúpil do Občianskej demokratickej aliancie a v roku 2004 bol s podporou US-DEU zvolený za Prahu 6 do Senátu. Z ODA neskôr vystúpil. Od januára 2007 do mája 2009 bol ministrom zahraničia vo vláde Mirka Topolánka (ODS), do vlády ho nominovala Strana zelených.
V júni 2009 sa stal lídrom novej strany TOP 09, ktorej vznik inicioval bývalý predseda KDU-ČSL a minister financií Topolánkovej vlády Miroslav Kalousek. V novembri bol potom na prvom straníckom zjazde zvolený za predsedu TOP 09.
Vo voľbách do snemovne v máji 2010 sa TOP 09 stala treťou najsilnejšou stranou, Schwarzenberg poslancom a po tom, čo sa strana stala súčasťou vládnej koalície, znovu zasadol do kresla ministra zahraničia. Vo vláde Petra Nečasa (ODS), kde zastával aj funkciu prvého vicepremiéra, zotrval až do jej konca v júli 2013.
V roku 2013 bol opätovne zvolený do Snemovne, kde bol predsedom zahraničného výboru. V decembri 2015 už neobhajoval kreslo predsedu TOP 09 a bol zvolený čestným predsedom strany. V roku 2017 bol opäť zvolený za poslanca a ako 79-ročný sa stal starším zvoleným poslancom v histórii. V roku 2021 už poslanecký mandát neobhajoval.
Šľachtický pôvod
Karol Schwarzenberg, ktorého (zrušené) tituly znejú Karol Ján, XII. knieža zo Schwarzenbergu, oknežnelý landskrabe v Klettgau, gróf zo Schulza a vojvoda v Krumlove, nebol len známym politikom, ale tiež donedávna správcom rozsiahleho rodového majetku.
"Bol som vychovávaný tak, že všetok majetok je zverený, nie moje vlastníctvo. Bol mi daný do opatery, aby som sa oň staral a dal ho ďalej," uviedol v jednom z rozhovorov. Budil pozornosť svojím noblesným vystupovaním, fajkou, občasnou únavou pri rokovaní a niekedy až provokatívnou priamosťou a ľudovou rečou. Sám seba často nazýval lesníkom a hosťovským.
Pred rokom 1918 patrili Schwarzenbergovci k najbohatším v Európe. Okrem 200-tisíc hektárov pôdy vlastnila rodina okrem iného viac ako desať zámkov v Rakúsku, Čechách a Nemecku. V roku 1941 majetok vyvlastnili nacisti, v Rakúsku a Nemecku však bol po druhej svetovej vojne vrátený.
Správa majetkov
V Česku majetok zabrali komunisti a k Schwarzenbergom sa čiastočne vrátil až po roku 1990. Schwarzenbergom bol vrátený v reštitúciách majetok orlickej vetvy, okrem iného zámky Orlík, Čimelice, Zvíkov, Sedlec pri Kutnej Hore a viac ako 11-tisíc hektárov pôdy.
V Rakúsku patrí k schwarzenberskému majetku napríklad palác vo Viedni, zámok Murau či lesné závody. V Česku sa Karel Schwarzenberg podieľal okrem iného na privatizácii Karlovarskej Becherovky a zasadal v dozornej rade spoločnosti Patria Finance. Do júna 2007 bol väčšinovým vlastníkom spoločnosti, ktorá vydávala spravodajský týždenník Respekt. V roku 1997 si kúpil kaštieľ Drevíč pri Beroune, ktorý sa stal jeho trvalým bydliskom.
Nositeľ celého radu domácich a zahraničných vyznamenaní (napr. Radu TGM) Schwarzenberg mal švajčiarske a české občianstvo. V roku 1967 sa oženil s lekárkou Tereziou, rodenou grófkou z Hardeggu. V roku 1988 sa rozviedli, ale po dvadsiatich rokoch sa znovu vzali. Mali tri deti - dcéru Annu Karolinu a synov Jána Nepomuka Ondreja a Karola Filipa (nevlastný syn).
Schwarzenberg mal množstvo zdravotných problémov, medzi ktoré podľa neho patrili ťažkosti so srdcom a obličkami, kvôli ktorým bol opakovane hospitalizovaný a ktoré ho tento rok pripravili o možnosť 28. októbra osobne prevziať Rad bieleho leva, najvyššie české štátne vyznamenanie.
Pred niekoľkými dňami bol letecky prepravený do jednej z viedenských nemocníc. V rakúskej metropole, kde mal časť rodiny, strávil veľkú časť svojho života.