Holá miestnosť policajnej služobne na východe Moskvy, steny zdobí len portrét prezidenta. Pod ním sedí policajný ťažkoodenec s plastovými chráničmi a v čiernej kukle. V ruke zviera mobilný telefón a cez škáry na oči škúli na muža, ktorý si ho práve odfotil na iPhone.
Na začiatku februára to boli presne tri roky, keď Dmitrija Markova zadržali v Moskve pri protestoch na podporu Alexeja Navaľného a za účasť na nepovolenej akcii mu naparili pokutu 20-tisíc rubľov. Podobný osud po návrate priotráveného opozičníka do Ruska postihol tisíce ľudí.
Odhalil Putinov režim
Práve Markovova snímka však perfektne vystihla podstatu režimu, ktorý sa rok pred rozpútaním najhoršej vojny v Európe od porážky Hitlera rozhodol na domácej scéne zatočiť so zvyškami opozície.
Ukázal, že Vladimir Putin sa po dvadsiatich rokoch pri moci opiera len o brutálnu silu a tú bez rozpakov kedykoľvek použije.
„Tetka na stanici, ktorá si nás spisovala, povedala: ‚Nie že na stanici niekto z vás bude fotiť. Bude z toho správne konanie.“ Sadol som si k oknu, aby som si zafajčil. Sedím ticho, na nič nesiaham, telefón zapnutý. A prišiel fízel a sadol si tam. Pozerám sa naňho a hovorím si: Kur*a, tak toto stojí za priestupok,“ líčil Markov neskôr pre portál Takie dela vznik fotky.
Fotografia sa okamžite stala hitom sociálnych sietí a Markov o týždeň neskôr podpísanú kópiu vydražil za dva milióny rubľov. Výťažok venoval neziskovým organizáciám OVD-Info a Apologija protesta, ktoré poskytujú právny servis ľuďom zadržaným na opozičných demonštráciách.
Bod zlomu
Markov pritom na protesty pri budove moskovského súdu, ktorý Navaľnému trest za údajnú spreneveru v kauze Yves Rocher zmenil na nepodmienečný, nedorazil ako novinár. „Neprišiel som tam pracovať, schválne som si nechal úradné potvrdenie doma. Dorazil som ako občan, je to moja občianska pozícia, chcem vyjadriť svoj postoj k procesu,“ vyhlásil.
Rodák z Puškina v Moskovskej oblasti si prvý fotoaparát zaobstaral v dvadsiatich piatich rokoch. Začínal v redakcii slávneho časopisu Argumenty a fakty, vo voľnom čase fotil bezdomovcov a Rómov na moskovských staniciach a za svoje sociálne snímky získal hlavnú cenu v súťaži Sjerebrnaja kamera.
Kľúčový zlom prišiel v roku 2012, keď si založil účet na Instagrame. Postupom času nazbieral viac ako 800-tisíc fanúšikov. Na svojich cestách po Rusku dokumentoval biednu aj krásnu tvár periférie: šeď sídlisk, zohnuté babky a invalidov pri pravoslávnych chrámoch, chlapcov trénujúcich parkour, výrastkov v polepšovniach, opilcov vyspávajúcich na chodníku opicu, narkomanov v popraskaných liečebniach.
Slávne fotografie
Sám Markov roky bojoval so závislosťou. Ako dobrovoľník pracoval v domovoch pre siroty, podieľal sa na programoch na liečbu mladých narkomanov. Jeho fotografie zhotovené na smartfónoch zaujali aj v zahraničí, dočkal sa výstavy v Paríži a pred siedmimi rokmi si Apple jeho fotky vybral do svojej celosvetovej reklamnej kampane na iPhone 7.
Ruské médiá o jeho úmrtí informovali v piatok, keď väzenská správa vypustila do sveta správu o smrti Alexeja Navaľného. Príčina úmrtia nie je známa, posledné príspevky na Telegrame naznačujú, že v posledných dňoch sa opäť zdržiaval v liečebni pre drogovo závislých.
V poslednom príspevku napísal: „Občas sám seba vidím zvonku, ako ležím na poschodovej posteli v stiesnenej miestnosti plnej počítačov a plechoviek od energydrinkov. V dome, kde sú na oknách mreže a dvere nemajú kľučky. Kde sa štyridsať ľudí, vlastne detí, učia žiť bez drog. A pomyslím si: v akom klinickom probléme som sa to zas ocitol!“