Terry Pratchett patril k najvýraznejším britským spisovateľom fantasy literatúry, preslávil sa najmä sériou Úžasná Plochozem. FOTO: Wikimedia Commons

Zo šikanovaného chlapca sa stal autor Plochozeme. Istoty mu napokon vzal Alzheimer

Terry Pratchett vyrastal v obyčajnom povojnovom prostredí a už v detstve zažil podceňovanie aj šikanu.
Skôr než sa stal svetoznámym autorom, roky pracoval ako novinár a neskôr ako hovorca energetickej inštitúcie.
Séria o Plochozemi z neho urobila jedného z najčítanejších britských spisovateľov, úspech však neprišiel zo dňa na deň.
V posledných rokoch života otvorene hovoril o Alzheimerovej chorobe aj o dôstojnosti človeka tvárou v tvár úpadku.

Terence David John Pratchett zostane navždy spojený s Plochozemou ako čarokrásnou krajinou, hoci jeho život nemožno označiť ani za fantastický, ani za rozprávkový.

Narodil sa 28. apríla 1948 v Beaconsfielde, ktorý leží v anglickom grófstve Buckinghamshire. Nemal žiadnych súrodencov a s mnohými problémami počas detstva sa musel pretĺkať doslova sám.

Jeho otec David bol mechanik a matka Eileen pracovala ako sekretárka. Vyrastal teda v obyčajnom prostredí poznačenom povojnovými rokmi.

Pre rečové ťažkosti ho v škole šikanovali a navyše čelil všeobecnému nepriateľskému postoju riaditeľa, ktorý si o deťoch robil rýchle a definitívne úsudky.

Terry Pratchett

Narodil sa 28. apríla 1948 v anglickom Beaconsfielde. Preslávil sa ako spisovateľ knižnou sériou Úžasná Plochozem. Venoval sa najmä literárnej fantastike. Predal viac ako 100 miliónov výtlačkov. Britská kráľovná mu udelila rytiersky titul Sir za zásluhy o literatúru. Trpel vzácnou formou Alzheimerovej choroby, ktorá mu znemožnila osobne písať. Zomrel 12. marca 2015.

Veľmi skoro si preto vyskúšal, aké je to byť podceňovaným. Zdá sa, že jedným zo spôsobov, ako sa s tým počas života vyrovnával, bola práve literatúra.

Pozornosť, ktorú vo svojich knihách citlivo venoval outsiderom, podivínom a postavám stojacim bokom od veľkého sveta, je do očí bijúca.

Pratchett takisto sám seba opisoval skôr ako nenápadného študenta než výraznú hviezdu triedy. V tejto pozícii sa potom utiekal do verejnej knižnice v rodnom Beaconsfielde, ktorej pripisoval značný podiel na svojej skutočnej výchove.