Miesto dnešnej spišskej zoo pripomínalo smetisko. Dedko ho vyčistil a začal s dvoma labuťami, spomína riaditeľ

Ako sa človek stane riaditeľom zoologickej záhrady? Keď sa pozrieme na začiatky spišskonovoveskej zoo, je to veľmi pekný osobný príbeh.

Zoo zakladal môj dedko, Karol Dzurik, vtedy profesionálny člen Horskej služby v Slovenskom raji. Chodieval s rodinou sem, na miesto, kde dnes stojí zoologická záhrada. Priťahovalo ho, no zároveň ho trápilo, v akom stave sa nachádza.

Bolo zanedbané, miestami pripomínalo smetisko. Ľudia sem napriek tomu chodievali na nedeľné prechádzky a jemu sa zdalo škoda nechať takéto miesto schátrať. Popri práci sa preto pustil do zveľaďovania.

Prvým impulzom boli dve labute, ktoré kúpil ako ozdobu malého jazierka. S rodinou ich chodili prikrmovať. Neskôr pribudol srnec, ktorý si už vyžadoval pravidelnú starostlivosť, a tak dedko začal do lokality chodiť čoraz častejšie.

Potom dokúpil bažanty. Práve tieto zvieratá boli prvými obyvateľmi budúcej zoo. Nebolo to však jednoduché ani lacné. Stálo ho to dosť peňazí, ale robilo mu to radosť. Hovoril, že kým mnohí míňajú peniaze na zbytočnosti, on ich míňa na svoje potešenie a na potešenie ľudí, ktorí sem raz budú chodiť.

Dedko bol riaditeľom, a keď od­išiel do dôchodku, stal sa riaditeľom môj otec. Ten už predtým pracoval pod jeho vedením. Otec však, bohužiaľ, utrpel úraz a zostal na invalidnom vozíku. Pre rôzne komplikácie – aj preto, že nie všetky naše ohrady a priestory sú bezbariérové – sa tomu už nemohol naplno venovať.

Napriek tomu tu pracuje dodnes. Už je síce dôchodca, ale stále mi pomáha – riadi tím ošetrovateľov. Ja by som to popri všetkom ostatnom už nestíhal, takže túto oblasť má na starosti on. Keď sa mu stal úraz, začali sme rozmýšľať, čo bude ďalej.

Vtedy sa funkcie riaditeľky ujala moja mama, no nedávno aj ona odišla do dôchodku. Ja som sa tu, samozrejme, motal už odmalička. Potom som odišiel na školu. Študoval som v Trenčíne techniku, konkrétne stroje.

V tomto odbore sa mi však prácu nájsť nedarilo, tak som sem nastúpil na absolventskú prax – a už som tu zostal. Najprv som riešil techniku, zásobovanie, transporty zvierat, v podstate aj zoologické veci. Keď potom mamka odišla do dôchodku, stal som sa riaditeľom. Teraz som vo funkcii piaty rok.