James bol druhák na strednej škole. Hral baseball a všetko nasvedčovalo tomu, že má vďaka disciplíne a talentu našliapnuté na sľubnú športovú kariéru. Počas jedného zápasu ho súper trafil baseballovou pálkou do tváre tak nešťastne, že mu zlomil nos, utrpel otras mozgu a viacero fraktúr na tvári.
Spočiatku mu robili problém aj základné telesné funkcie – mal problémy so spánkom, koncentráciou, pamäťou. Kým jeho rovesníci pokračovali v tréningoch, on sa musel prakticky od nuly vracať späť. Po návrate do školy nebol schopný podávať rovnaké výkony ako pred zranením a jeho vysnívaná športová budúcnosť sa zrazu rozpadla.
Postupne sa začal sústreďovať na malé kroky, ktoré opakoval každý deň – trochu trénoval, učil sa o pár minút dlhšie, o niečo zdravšie jedol a chodil pravidelne spať.
O nejaký čas sa vrátil k baseballu, prijali ho na univerzitu a nakoniec patril k najlepším hráčom v tíme. Výsledky a úspechy prišli vďaka dobre nastavenému systému drobných opakovaných činností.
Tým chlapcom bol James Clear a svoju osobnú skúsenosť s vytváraním návykov spísal do knihy Atómové návyky. Od roku 2018 sa z nej predalo takmer 25 miliónov výtlačkov a v oblasti literatúry osobného rozvoja sa stala absolútny bestseller.
Chyby, ktoré nás zastavia
„Mýty o budovaní návykov znejú super, kým ich vyskúšame v praxi a zistíme, že sme len unavení a sklamaní sami zo seba,“ hovorí pre HN magazín psychológ a predstaviteľ pozitívnej psychológie Aleš Bednařík.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo motivácia zlyháva práve pri únave?
- Ako funguje pravidlo dvoch minút v praxi?
- Kedy starý zlozvyk nahradiť novým návykom?
- Čo spraví prostredie lepšie než pevná vôľa?
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 63% na dočítanie.
Zostáva vám 63% na dočítanie.
