Bola 51. minúta a na svetelnej tabuli svietilo 0:0. Anglický stredopoliar Steve Hodge chcel odkopnúť loptu z vlastnej šestnástky, namiesto toho ju však posiela vysokým oblúkom smerom k brankárovi Petrovi Shiltonovi.
Diego Maradona vybieha spoza obrany. Proti oveľa vyššiemu brankárovi nemá vo vzduchu veľkú šancu, a tak si pomôže ľavou rukou. Lopta preletí ponad Shiltona a skončí v sieti.
Angličania obkolesia tuniského rozhodcu Aliho Bin Nassera, ten však gól uzná. Maradona chvíľu sleduje jeho reakciu a následne sa rozbehne oslavovať. Argentína vedie 1:0 a futbal práve zažíva jeden zo svojich najkontroverznejších momentov.
Maradonova Božia ruka.
Gól padol „trochu Maradonovou hlavou a trochu Božou rukou,“ vyhlási Argentínčan po zápase. Z pokusu zakryť futbalový podvod storočia sa stane veta, ktorá sa navždy zaryje do pamäti ľudí ďaleko za hranicami Argentíny aj Anglicka.
Tréner anglickej reprezentácie Bobby Robson mu tento výklad nikdy neodpustil. „Nebola to Božia ruka. Bola to ruka darebáka. Boh s tým nemal nič spoločné,“ povedal neskôr.
Maradona však v ten večer ešte neskončil. O štyri minúty neskôr prevzal loptu na vlastnej polovici ihriska a za 10,87 sekundy s ňou zabehol približne 55 metrov. Postupne sa zbavil anglických hráčov, obišiel brankára Shiltona a zvýšil na 2:0.
Britský komentátor Barry Davies v priamom prenose vyhlásil, že to bola „čistá futbalová genialita“. Slovo „čistá“ pritom nepoužil náhodou. Chcel tým zdôrazniť podvod, ktorý druhému gólu predchádzal.
Oveľa emotívnejší bol argentínsky rozhlasový komentátor Víctor Hugo Morales. „Kozmický šarkan, z akej planéty si prišiel?“ kričal do mikrofónu. Gary Lineker ešte znížil stav na 1:2, Argentína však postúpila do semifinále. Neskôr v turnaji vyradí Belgicko a vo finále zdolá Západné Nemecko. Božský Maradona tak zakončí turnaj so zdvihnutou trofejou nad hlavou.
Z predmestia medzi elitu národa
Diego Armando Maradona sa narodil 30. októbra 1960 v Lanúse a vyrastal vo Villa Fiorito, chudobnej oblasti na okraji Buenos Aires. Pochádzal z početnej robotníckej rodiny, ktorá žila v jednoduchých podmienkach.
V ôsmich rokoch sa dostal do mládežníckeho tímu Los Cebollitas, ktorý patril klubu Argentinos Juniors. Už vtedy bolo zrejmé, že jeho práca s loptou prekračuje hranice bežného detského talentu.
V článku sa ešte dočítate:
- V čom bol pre Neapol výnimočný a prečo ho dodnes považujú za boha.
- Ako kokaín ukončil jeho éru v Taliansku.
- Čo priznal o závislosti a vlastnej rodine.
- Prečo jeho smrť dodnes rieši argentínsky súd.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 71% na dočítanie.
Zostáva vám 71% na dočítanie.
