Do tváre vám fúka mierny severák a v úzkych uličkách máte problém vyhnúť sa okoloidúcim. Ceny sa šplhajú k nebesiam a tu na severe nedostanete nič len tak, zadarmo. Napriek tomu pohodu cítite na každom kroku. Vitajte v Štokholme.
Prirovnávať Štokholm k „Benátkam severu“ je kacírske. Obe mestá síce majú spoločných hneď niekoľko charakteristík, metropola severu je však originál. Originál, ktorý nezaprie svoju severskú drsnosť, prírodnú krásu a pocit, že život je najkrajší na najnižšom rýchlostnom stupni. Na vode, v parku či len tak pri pive. A vôbec neprekáža, že sa vám pri účte za kávu zakrúti hlava. Za pohodu sa platí. Najmä na severe.
Čistota bez osláv
Či je to zámer nábytkárskeho koncernu, alebo nie, prvá asociácia, ktorá vám pri vstupe do priestorov štokholmského letiska Arlanda príde na um, je slovo IKEA. Čuchové vnemy nepustia. Domáci sa na tom však len smejú a na reťazec sú patrične hrdý. „Celé Švédsko je jedná veľká IKEA,“ smeje sa Jahn, predavač v miestnom kiosku.
Na rozdiel od iných svetových metropol, letisko v Štokholme nenesie prídavok žiadnej známej osobnosti. Niežeby ich Štokholm nemal. Práve naopak. Mená ako Greta Garbo, Alfred Nobel, Björn Borg či literárnu matku Pipi Dlhej Pančuchy Astrid Lindgren pozná celý svet. Návštevníkov však víta niekto špeciálnejší. Samotná kráľovská rodina. Práve bilbord kráľovského páru Carla XVI. Gustafa a jeho manželky Silvie je prvá vec, na ktorú turista natrafí. Až za nimi nasledujú ďalší známi rodáci. Tých vám Švédi pripomínajú všade. Aj keď nie všetci domáci vychvaľovali Štokholm do nebies. „Toto vôbec nie je mesto. Je to jedná veľká dedina zasadená uprostred lesa a niekoľkých jazier,“ charakterizoval hlavné mesto známy švédsky režisér Ingmar Bergman.
A mal pravdu. Stromy nájdete na každej svetovej strane či v parku alebo medzi obytnými blokmi. Nečudo, že sa mesto umiestňuje v rôznych rebríčkoch kvality života svetových metropol na popredných miestach. Štokholmčania si tento fakt ešte pred pár rokmi pripomínali aj každoročnou oslavou. S tou však skončili. „Usporadúvali sa tu veľké slávnosti, tie však domáci zrušili. Nepáčilo sa im, že čistotu mesta oslavujú akciou, po ktorej mesto zostáva špinavé,“ približuje myslenie domácich sprievodca Peter.
Originálni žobráci
Zelená však nie je jediná farba, ktorá Štokholmu dominuje. Mesto je spojené s vodou. Už len tým, že sa rozprestiera na 14 ostrovoch. Aj najznámejšie miesto Štokholmu je vlastne ostrov. Staré Mesto, alebo Gamla stan, je kľúčovým bodom všetkých ciest. Tu nájdete Kráľovský palác. Kráľovskú rodinu by ste za múrmi tejto stavby z konca 17. storočia hľadali márne. Tá býva v Drottigholskom paláci na ostrove Lovön.
Palác však ponúka atrakciu pre turistov. Podobne ako pri Buckinghamskom paláci, aj tu prebieha výmena hradnej stráže. A domáci z toho robia šou. Prúdy turistov regulujú už hodinu pred samotnou výmenou. Mimochodom, na rozdiel od svojich slávnejších britských kolegov, švédska stráž sa pri hliadkovaní môže hýbať a obzerať naokolo. Pozor, ak sa pri nej chcete odfotiť, neuspejete.
Neďaleko paláca sa začína nákupná štvrť. Na ulici Västerl?nggatan nájdete starožitníctva, ale aj módne butiky. Ak vás však zaujíma nakupovanie, skutočnou tepnou mesta, na ktorej to žije, je ulica Drottninggatan. Aj tu nájdete reťazce, ktoré sú rozšírené po celom svete, mnoho obchodov je však špecifických len pre Štokholm.
No mesto nie je na tejto ulici originálne len obchodmi, ale aj žobrákmi. Tí, na rozdiel od nám známych, vyzerajú k svetu. Na ruke im svieti na ružovom podklade registračné „P“ a aby ste vedeli, prečo žobrú, všetko vysvetľujú na tabuľke, ktorú držia pred sebou. Ak ste si mysleli, že na tabuľkách nájdete srdcervúce prosby typu „som chorý“ alebo „potrebujem operáciu“, budete sklamaní. Dôvody žobrania sú skutočne originálne. „Potrebujem kúpiť darček starej mame.“ „Potrebujem zimnú obuv.“ „Chcem študovať v Berlíne.“ Asi vás potom neprekvapí, keď za tabuľkou nájdete mladú slečnu, ktorá sa pri akejkoľvek poznámke zasmeje.
Mimochodom, na to, aby ste sa vo Švédsku dohovorili, vám stačí aj angličtina. Tú ovládajú všetci od predavačky v dedinskom obchode až po policajtov. „Vo Švédsku sa nedabujú zahraničné filmy a seriály. Všetko je len s titulkami,“ prezrádza Peter.
Švédsky Titanic
Švédi neobohatili svetový slovník len o slovíčko IKEA. Práve v Štokholme vzniklo pomenovanie Skanzen. Nápad priblížiť minulosť aj ďalším generáciám sa zapáčil celému svetu, aj preto je originálny Skansen len v Štokholme. Atrakciu otvorili už v roku 1891 a ročne ju navštívia tisíce turistov. Na prehliadku domov, ktoré sú staré aj 400 rokov, však pár hodín nestačí. Švédi totiž okrem dobovej kultúry prevádzkujú v parku i remeselnú výrobu. Môžete si tu teda vyskúšať napríklad výrobu tradičného švédskeho skla.
Neďaleko Skansenu nájdete trochu iný typ zábavy. Komplex Tivoli Gröna Lund je zábavný park v severskom štýle. Okrem množstva húsenicových dráh a iných atrakcií tu nájdete aj najvyšší voľný pád v Európe. Aj keď je najdlhší, pád trvá podľa oficiálnych údajov len dve sekundy.
Jedným zo symbolov severskej metropoly je i „švédsky Titanic“. Aj tak zvyknú nazývať loď Vasa. Neskromné plány a veľké oči panovníka Gustáva II. Adolfa sa postarali o tragédiu. Kráľ v snahe postaviť monumentálnu loď precenil reálne možnosti vtedajšej doby. Niekoľkokrát nadstavované poschodia a väčší počet námorných diel sa stali lodi osudnými. Z prístavu síce vyplávala, jej púť však bola krátka. Po pár metroch sa pod náporom vetra prevrátila a potopila sa. Loď by asi upadla do zabudnutia, nebyť blata, ktoré plavidlo zakonzervovalo, a Andersa Franzéna, ktorý ju v roku 1961 objavil. Švédom trvalo neuveriteľných 30 rokov, kým vyše 300-ročnú loď z mora vybrali, vytiahli na breh a kompletne zrekonštruovali. Aby si cennosť uchovali, postavili okolo lode budovu. A tak vzniklo Vasa múzeum, ktoré je venované histórii lode a lodníctva vôbec.
Napriek tomu, že Švédi sa nikam neponáhľajú a bližšia je im pohoda ako stres, večery v uliciach Štokholmu prekonávajú aj večery v južanských krajinách s temperamentnými obyvateľmi. Ich priebeh je však trocha odlišný. Vo Švédsku platí prohibícia na alkohol. Ten kúpite len v špecializovaných štátnych predajniach a jeho ceny sa oproti našim šplhajú do obrích výšok. Ešte vyššie sú v reštauráciách. Nie je problém kúpiť tu pivo aj za 10 eur. „Aj preto sa väčšina domácich opije doma a do ulíc prichádzajú v nálade,“ hovorí sprievodca.
Špecifikom domácich sú tripy za alkoholom. Štokholmčania jednoducho využívajú medzištátne lodné linky len preto, aby sa opili. „V praxi to vyzerá tak, že partia si kúpi na lodi alkohol. Vylodia sa na cieľovej zastávke, v priebehu polhodiny sa opijú, a následne idú naspäť,“ smeje sa sprievodca.
Drahá pohoda
Švédi však nemilujú len alkohol, ale aj vodu. Mať čln alebo loď je otázkou prestíže. Práve na nej trávi väčšina Švédov voľné chvíle. Len okolo Štokholmu je vyše 24-tisíc ostrovov.
Byť v Štokholme a neochutnať tamojšiu kuchyňu je ako nebyť tam vôbec. I keď sú vo svete preslávené hlavne švédske guľky, ponuke tamojších podnikov dominujú ryby. Aj tu sa však musíte pripraviť na to, že si poriadne načriete do vrecka. Cena hlavného jedla sa začína aj na 20 eurách. „Za kvalitu sa platí,“ smeje sa čašníčka Klára. Priemernému Slovákovi pri pohľade na účet do smiechu nie je. Štokholm je „pekelne“ drahý. „Fíni a Nóri sú na tom ešte horšie,“ nedá sa Klára.
Štokholm vysaje vašu peňaženku, kompenzácia je však mnohonásobne vyššia. Už len možnosť nadýchnuť sa severského vzduchu a pár hodín žiť v atmosfére, kde rýchlosť nie je dôležitá, dáva Štokholmu svetový primát.