Píše sa rok 1981 a československý cyklistický reprezentačný tím je na pretekoch v Rakúsku. Vtedy len 19-ročný Ján Koba tam stretáva svojho bývalého juniorského trénera, ktorý rok predtým emigroval. "Jano, keď chceš odísť, tak hneď. Neváhaj, kým budeš mať tridsaťosem tak, ako ja," šepká Adolf Heizer niekdajšiemu zverencovi. Mladík je nerozhodný, uvažuje. Váha rok.
Jún 2012. Ján Koba, tak ako každé ráno, sadá na bicykel a spúšťa sa horským chodníkom do mestečka Buchs na podhorí švajčiarskych Álp, len niekoľko kilometrov od švajčiarsko-lichtenštajnských hraníc, a ide do práce. Dve kolesá ho však neopustia po celý deň – spod jeho rúk totiž vychádzajú bicykle doslova „šité“ na mieru.
Zachránilo ma zelené auto
„Do Švajčiarska som prišiel presne pred tridsiatimi rokmi,“ spomína Ján Koba. Podobne ako viacerí športovci pred ním sa „zabudol“ vrátiť z prete kov v Taliansku do vtedajšieho socialistického Československa. Cestou z pretekov sa v noci tajne vykradol z hotela v Rakúsku, kde prespávali, zavolal bývalému trénerovi s tým, že ho počká pri tabuli pri
vjazde do mestečka Kirchbichl. „Asi po hodine a pol naozaj prišiel, pamätám si, že mal zelené auto,“ smeje sa Ján Koba.
A tu sa začína písať úplne iný príbeh. Aj vďaka Adolfovi Heizerovi, ktorý mladíkovi
na začiatku pomáhal a dal mu tip – ak sa chce ďalej venovať cyklistike, lepšie podmienky
nájde vo Švajčiarsku. Sám Ján Koba o svojich plánoch nikomu nepovedal, ani najbližším. „Bolo to príliš riskantné,“ tvrdí a dodáva, že sa nebál následkov. Už od šestnástich totiž býval v Bratislave, kam ho ako dorasteneckého majstra Slovenska zo Strážskeho zobrali do strediska vrcholového športu. „V hlavnom meste som mal aj trvalé bydlisko, tak som dúfal, že rodičov do toho nebudú zaťahovať.“
Ján Koba našiel medzeru na trhu - vyrába bicykle, ktoré si môžete vyskladať presne podľa vašich predstáv.
Švajčiari: talent berieme
„Možno to bude znieť neuveriteľne, ale moje začiatky v zahraničí boli pomerne bezproblémové.“ Vo Švajčiarsku požiadal o azyl a po niekoľkých dňoch sa nakontaktoval na cyklistický tím, ktorý po talentovanom športovcovi bez váhania siahol. „Dostal som bicykel, vybavenie, a hlavne kontakty na ľudí, ktorých rovnako ako mňa bavila cyklistika.
Vďaka tomu som si pomerne rýchlo našiel prácu na pol dňa v stavebnom obchode, pol dňa som trénoval a po dvoch rokoch som dostal zmluvu ako profesionálny cyklista,“ opisuje podmienky, o ktorých sa mnohým emigrantom mohlo len snívať. Po čase ho dokonca angažoval prestížny francúzsky tím Peugeot a nasledovali dva roky vyplnené pretekmi zvučných mien ako Paríž-Roubaix, Tour de Vlaanderen či Miláno – San Remo. Potom ho však emigrantská minulosť dobehla. „Nemalsom ešte švajčiarske občianstvo
a ako cudzinec bez štátnej príslušnosti som musel na každé preteky žiadať o víza. A, samozrejme, nie vždy som ich dostal,“ vysvetľuje. Navyše v roku 1986 došlo vo Francúzsku k viacerým teroristickým útokom, takže sa sprísnili kontroly na hraniciach.
„Nepredĺžili mi zmluvu, kým vraj nebudem mať v poriadku papiere.“ Preto sa vrátil do Švajčiarska, kde sa medzičasom vytvorilo viacero poloprofesionálnych tímov. Podľa
Jána Kobu nasledovalo päť krásnych rokov. „Bolo to skvelé obdobie, živil som sa cyklistikou, ale nebolo to také hektické ako v profi tíme,“ spomína. Chronický zápal nosových dutín ho však prinútil pretekársku kariéru zavesiť na klinec.
S tenistom Rogerom Federerom... | ... a so súčasnou priateľkou Martinou. |
Tu sa končí príbeh športovca a začína sa biznis kariéra mladého nadšenca. „Mal som
niečo našetrené, tak som si povedal, že založím vlastnú firmu a budem predávať bicykle.
V tejto oblasti som sa vyznal a ľudia ma poznali,“ vysvetľuje logickú následnosť krokov. Ale... zhruba po roku zistil, že táto práca ho nenapĺňa. Na výstave vo Frankfurte nad Mohanom si všimol, že sa horské bycikle stávajú čoraz viac populárnejšie a chytil šancu za pačesy. „Skontaktoval som sa s jednou taiwanskou firmou, a nechal si vyrobiť prvých sto rámov podľa mojich návrhov a začal som skladať vlastné bicykle,“ hovorí. Ukázalo sa, že vystihol správny okamih. Vo Švajčiarsku, kde mala cyklistika vždy silné zázemie, sa
v tom období po bicykloch na mieru doslova zaprášilo. Dnes vyrába 14 rôznych druhov rámov a množstvo ďalších doplnkov pod značkou Koba, z ktorých si môžete zvoliť originálny výsledok podľa individuálnych potrieb.
(Ne)made in Swiss
Úspech takzvaných custom-made bicyklov bol veľký. Ján Koba dokonca pred časom predal vlastnú predajňu a bicykle dodáva už len cez športové obchody. „Nestíhal som sa venovať ďalšiemu vývoju, počas sezóny som sa nezastavil a celý môj život sa točil len okolo biznisu. To som nechcel,“ vysvetľuje. Pretože napriek veľkému úspechu chce
zostať malou firmou s osobným prístupom. Ročne jeho montéri poskladajú približne tisíc bicyklov. Priznáva však, že v samotnom Švajčiarsku prebieha len konečná montáž. „Vyrábali sme tu chvíľu jeden rám. Swiss made síce znie dobre, no náklady boli privysoké,“ dôvodí. A kto sa preháňa na jeho bicykloch? Nuž najmä fajnšmekri, niekoľko rokov napríklad dodával bicykle aj dvojnásobnej slovenskej olympioničke Janke Števkovej.
Jablko nepadá ďaleko od bicykla
Mimochodom, keď sme pri Slovensku, Ján Koba sa sem vracia. „Síce nepravidelne, ale stále tam mám priateľov, rodinu, stretávam sa napríklad s Lacom Velitsom a jeho synmi, či s Milanom Jurčom,“ vyratúva našu súčasnú cyklistickú špičku. No korene, zdá sa, už definitívne, zapustil v zahraničí. „Keď som odchádzal, nedúfal som, že sa sem vrátim. Totalita sa mi zdala hlboko presiaknutá.“ Navyše vo Švajčiarsku mal v čase pádu režimu už zázemie a rodinu. A čo deti, vedia po slovensky? „To je delikátna otázka,“ usmeje sa. „Syn a dcéra z prvého manželstva hovoria po česky, lebo prvá žena bola z Prahy. Druhá manželka bola Rakúšanka, takže ďalšie dve dcéry po slovensky nevedia.“ Práve z druhého manželstva pochádza aj Sarah Koba, majsterka Európy a tretia z majstrovstiev sveta do 23 rokov z roku 2006, ktorá sa stále profesionálne venuje horskej cyklistike.
Ján Koba je športovec telom aj dušou. Ak práve nesedí na bicykli, rád skúša aj windsurfing.
| Ďalšie unikátne príbehy biznisu, exkluzívne rozhovory a reportáže nájdete v dnešnej life style prílohe HN v magazíne prečo nie?! Alebo najnovšie aj vo vašom iPade. |