Ste rodáčka z Nitry. Ako sa z Nade Laurinčíkovej stala Nadia Laurinci?
Bolo to najmä z praktických príčin, lebo v zahraničí mali problém moje priezvisko vysloviť alebo napísať. Ale vzniklo to celkom úsmevne. Keď som bola malá, moja mama mala voňavku Laura Biagotti Roma a mne sa to Biagotti veľmi páčilo. Aj starý otec mi hovoril, že meno Laurinčík má talianske korene, že naši predkovia prišli z Talianska kedysi dávno na Oravu. Dodnes sú takmer všetci Laurinčíkovia v Dolnom Kubíne.
Takže voľba bola logická.
Keď som študovala v zahraničí a predstavila som sa, prvá otázka vždy bola, čo som z Ruska. Ja na to nie, som zo Slovenska. Bohužiaľ, ľudia majú dosť negatívne vnímanie Ruska a ja som chcela byť neutrálna. To je na Slovensku výborné, že je to úplne neutrálna krajina. Rozmýšľala som, čo s tým menom, a vtedy som si spomenula na Lauru Biagotti (smiech). Je to jednoduchšie.
Slovensko teda vnímajú v zahraničí neutrálne?
Áno, stále je neutrálne. A čo sa mi páči, že nás vnímajú ako také Švajčiarsko východnej Európy. Povedalo mi to veľa ľudí, ktorí strávili na Slovensku nejaký čas.
Vážne nás prirovnávajú k Švajčiarsku?
Naozaj. Aj kvôli prírode, že tu máme krásne hory a jazerá, ale aj kvôli príjemným ľuďom. Keď som išla do Ameriky pred desiatimi rokmi po prvýkrát, tak o Slovensku nevedel takmer nikto. Niekto si možno spomenul, že bolo nejaké Československo. Ale teraz vidím čím ďalej tým viac pozitívnych zmien.
Čo nám robí takú dobrú reklamu?
Myslím si, že je to ľuďmi. Často, keď som sa rozprávala s niekým v zahraničí, čo poznal Slovensko, tak to bolo štýlom: ja som býval so Slovákom na internáte alebo na priváte a bol to skvelý človek. Deväťdesiat percent ľudí malo so Slovákmi veľmi pozitívne skúsenosti. Dobrú reputáciu si robíme sami....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.