68 súčiastok, 400 hodín práce a 20-násobné zväčšenie pod mikroskopom. Aj takto môže vyzerať pracovná náplň umelca. Kým vyrobí jeden kus. Tým „kusom“ sú jedinečné luxusné hodinky. A tými umelcami a remeselníkmi súčasne sú dvaja Banskobystričania Michal Molnár a Igor Fábry. Pod ich rukami sa bežný hodinový strojček mení na filigránske dielko a drahé kamene a vzácne kovy dostávajú nový rozmer.
Ručne. No nie stručne
Všetko sa to začalo pomerne nevinne. „Chceli sme si vyrobiť vlastné hodinky, pretože na také poriadne sme nemali,“ smeje sa Michal Molnár a my márne pátrame po originálnom modeli na zápästí. „Dopadlo to tak, že sme sa k tomu dodnes nedostali,“ odpovedá na spýtavý pohľad. Takže ono známe príslovie o bosom obuvníkovi platí. S prvými modelmi sa „paprali“ dva roky. „Obaja sme vyučení šperkári a so šperkami sme aj začínali, takže hodinky sme najprv robili len tak popri inej práci. A, samozrejme, museli sme sa o hodinárstve učiť všetko od piky,“ vysvetľuje Igor Fábry, keď nás sprevádza po miestnosti plnej malých sústruhov, mikroskopov, leštičiek a ďalších prístrojov.
Práve tu vznikajú hodinkové originály. „Takto vyzerá pôvodné koliesko strojčeka,“ ukazuje mi plný kovový krúžok zo zúbkovaným okrajom, „a takto hotová súčiastka do našich hodiniek“, usádza ma k mikroskopu. Čo voľným okom vyzerá ako ornamentálny prívesok, sa pod zväčšovacím sklom premení na úchvatný kovový labyrint. Mladí hodinári si totiž všetko robia sami ručne. Teda, takmer všetko.
Milimetrová skladačka
„Ručne šité remienky a drevené luxusné obaly si objednávame v Paríži. A strojčeky zväčša kupujeme od renomovaných výrobcov,“ hovorí Michal Molnár. Potom však už nastupujú oni. To znamená strojček, ktorý sa skladá z niekoľkých desiatok častí, rozoberú do poslednej skrutky. Jednotlivé časti upravia – vyrežú ich do požadovaného tvaru, vygravírujú do nich vzory či ornamenty, vsadia drahé kamene či pozlátia. Všetko s milimetrovou presnosťou. Jeden chybný pohyb či zle spadnutý skrutkovač či pilník a môžu začínať odznova. Potom to všetko treba opäť zložiť dohromady. „Za tie roky sme sa už naučili, čo môžeme ako upraviť či vynechať, aby hodinky fungovali,“ vysvetľuje. Prípadne si vymyslia vlastnú komplikáciu alebo doplnok. „Skúšame teraz napríklad titánový zotrvačník so zlatými závažiami.“ Následne príde na rad puzdro a ďalšia mravčia práca. Prípadne sa upravuje a zdobí pracka na remienku. Výsledkom je vždy unikát, nikdy nevyrobia rovnaké hodinky. Aj to k nim láka zákazníkov.
Vyučení šperkári, dnes precízni hodinári. Igor Fabry (vľavo) a Juraj Molnár sú jediní Slováci, ktorí vyrábajú luxusné hodinky na mieru.
Investícia storočia
Kto si vlastne takéto hodinky objednáva? „Sú to ľudia, ktorí chcú niečo originálne, jedinečné. Obvykle už majú doma minimálne jedny prémiové hodinky známej značky, no túžia po niečom, čo nemá nikto iný. Alebo zberatelia,“ vyratúva Michal Molnár. V každom prípade je to investícia, ktorá sa vyplatí. Keď takéto hodinky prechádzajú pravidelným servisom, vydržia pokojne aj sto rokov. Apropo, cena. Pri tejto téme usmievaví hodinári trochu zvážnejú. „Je to trochu háklivá téma, ale podobne ako iní hodinári, ani my ju nezverejňujeme. Odvíja sa totiž od viacerých faktorov,“ dôvodí. Okrem meniacich sa cien zlata a drahých kameňov do konečnej cifry má čo povedať aj náročnosť práce. Ako však svorne tvrdia, pre tých, ktorí si ich hodinky kúpia, je vraj rozhodujúca jedinečnosť, nie cena.
Ak po hodinkách pod značkou Molnar Fabry zatúžite, vyzbrojte sa trpezlivosťou. Ich výroba totiž neraz zaberie niekoľko mesiacov. „Najdlhšie sme jednému modelu venovali približne 800 hodín práce. Keby sme to zhrnuli, tak za rok vyrobíme zhruba do desať kusov,“ vysvetľuje Igor Fábry.
(Ne)meno pomáha
Hodiny práce však prinášajú ovocie – uznanie klientov aj odborníkov. „Chodievame na hodinárske veľtrhy a máme zahraničných dodávateľov a kontakty. A zatiaľ len pozitívne reakcie,“ vraví Michal Molnár. Všímajú si ich odborné časopisy a ako sa ukazuje, neznáma firma z malej krajiny môže byť niekedy aj výhodou. „Už nás niekoľkokrát oslovili práve preto, že naše meno netrčí z každej reklamy na luxusné hodinky.“ A pomyselný najväčší úspech? „Pre jeden model sme chceli takzvanú kráľovskú komplikáciu, strojček zvaný tourbillon,“ vysvetľuje. Jeho špecifikom je, že zotrvačník hodinového strojčeka je umiestnený v samostatnej „klietke“, nepodlieha tak gravitácii a je presnejší. „Nám sa podarilo získať tento strojček od asi najlepšieho hodinára súčasnosti Christopha Clareta. On si totiž starostlivo vyberá, komu svoje strojčeky predá, a naša práca sa mu veľmi páčila.“
Viac biznis príbehov, exkluzívnych rozhovorov a reportáží nájdete v 52-stranovom magazíne prečo nie?!, ktorý je dnes vložený ako darček v HN. |