Keď Rusi počas studenej vojny hľadali rastlinu, s ktorou by ľudia prežili aj obdobie po útoku nukleárnych zbraní, našli topinambur. Keď ho objavila rodina Smolkovcov, u nás ho nikto nepoznal. Tak vznikla spoločnosť SUNROOT, ktorá jeho blahodarné účinky pretvára do chutných biovýrobkov a ktorej tvárou je dnes aj cyklista Peter Sagan.
„Všetci si myslia, že sú to moje nohy, ktoré ma dostali tam, kde som. Súhlasím, ale tiež hovorím, že bez rúk by som tam určite nebol. Ľudia si ma obľúbili nielen preto, že sa viem držať riadidiel, ale aj preto, čo s nimi dokážem robiť, keď sa ich nedržím... A pre tento moment sa oplatí dať ruky preč od bicykla,“ hovorí najlepší slovenský cyklista a aktuálne majster sveta Peter Sagan v reklame na biovýrobky z topinamburu a palacinky si polieva svojím obľúbeným zázvorovým sirupom. Už minulý rok sa stal tvárou spoločnosti Sunroot, ktorá topinambur na Slovensku pestuje, vyrába z neho veľké spektrum potravinárskych výrobkov a tabliet a tiež ich predáva. Je tak jedinou firmou na svete, ktorá to má všetko pod jednou „strechou“. Ich cesta však bola tŕnistá.
Liek z Moskvy
„Prvýkrát som sa s topinamburom stretol pred asi 12 rokmi. Obchodoval som vtedy s Rusmi a ľudia si často odo mňa pýtali niečo na diabetes. Prišli sme teda do lekárne v Moskve a pýtali sme si niečo prírodné. Dali nám topinamburové tablety, a keď sme ich potom rozdali ľudom na vyskúšanie, naozaj sa im asi po dvoch-troch mesiacoch upravil cukor v krvi,“ vysvetľuje dôvod, prečo sa začal venovať popri svojom biznise aj tejto zdravej potravine, Pavol Smolka z Dolného Kubína.
Hľuzy topinamburu (latinsky Helianthus tuberosus, teda slnečnica hľuznatá) na prvý pohľad pripomínajú bežné zemiaky. Namiesto škrobu však obsahujú polysacharid inulín, ktorý má veľmi prospešné účinky. Viac ako tritisíc rokov stará potravina k nám prišla z územia indiánskeho kmeňa z Mexika, do Európy ho priviezli moreplavci spolu so zemiakmi a s ďalšími rastlinami.
To, čo na prvý pohľad vyzerá obyčajne, je však neobyčajné. Topinambur sa dokáže rozmnožovať a prežiť aj tam, kde iné rastliny hynú, aj rádioaktívny útok, nenaťahuje z pôdy žiadne škodliviny, a preto ide o úplne čistú rastlinu.
Prvýkrát do obchodov
„Verili sme tomu, tak sme sa rozhodli nájsť ľudí, ktorí to v Moskve vyrábajú, s tým, že by sme chceli tablety dovážať. Vybavili sme si všetko potrebné, dostali prvé várky do lekární a začali predávať. Ľudom s cukrovkou druhého typu to naozaj pomáhalo, v tom čase v lekárňach nebolo nič podobné. Asi po dvoch rokoch sa nám však predaj zastavil, chýbala reklama a peniaze. Napriek tomu, že lekári o to mali záujem, veľmi sa to nekupovalo, a tak rýchlo prešla exspiračná lehota. Tak sme si povedali, že to skúsime pestovať u nás,“ vysvetľuje svoje odhodlanie po asi dvoch rokoch oravský podnikateľ.
Aká je znalosť topinamburu na Slovensku, sa prišli presvedčiť aj akademici z Moskvy. „Na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre sme sa stretli s potravinármi a výživármi a zistili sme, že u nás nie je veľmi známy. Vedelo sa, ako vyzerá či ako sa pestuje, ale nikdy sa nerobil hlbší rozbor. Vedeli sme, že je to dobré v tom, že prídeme s niečím novým, ale zároveň bude ťažké dostať to k ľuďom,“ pokračuje v rozprávaní Smolka. Zo všetkých 345 odrôd si vybrali dve a zasadili ich v ťažkých podmienkach Važca, kde bola najbližšia biopôda a po prehodnotení sa rozhodli zamerať len na potravinárstvo a farmáciu, a teda skorú odrodu.
Samozrejme, na začiatku nemali technológiu, tak pre nich ich výrobky – džemy, sirupy, múku či tablety – vyrábali a balili slovenskí výrobcovia podľa ich receptúry. Keďže v lekárňach sa im nedarilo, skúsili bioobchody a veľmi rýchlo oslovili asi 150 predajní po celom Slovensku. Bez masívnej reklamy sa však hýbali pomaly a veľké náklady spojené s externou výrobou sa nevracali. Preto sa asi pred štyrmi rokmi rozhodli aj pre vlastnú výrobu. „Už sme teda neboli len distribútor, ale aj výrobca a predajca. No keď už to vyzeralo, že sme sa mohli rozbehnúť, prišlo legislatívne obmedzenie – zákaz pestovania topinamburu. Zaradili ho totiž medzi invazívne rastliny, aj keď sme vedeli, že to nie je pravda, podarilo sa nám to dokázať po asi troch rokoch. Proste sa len podobal na inú odrodu a my sme stratili ďalší čas,“ smeje sa Smolka pri pomyslení na uplynulých 12 rokov, počas ktorých sa vždy pohybovali v úspešných a neúspešných trojročných periódach bez väčšieho výsledku.
Dcéra ako nový vietor
Vtedy do príbehu rodinnej firmy zasiahla vo veľkom dcéra Katka, dnes čerstvá manželka Petra Sagana, ktorá mala po vysokej škole a čerpala skúsenosti aj v zahraničí. „Prišla s novými nápadmi. Najprv to bol, minulý rok, redizajn. A potom sme k tomu pridali aj tvár – Petra Sagana. Chutilo mu to, ale keďže mu to aj upravilo metabolizmus, neváhal ani chvíľu a navzájom sme si tak pomohli,“ dodáva Smolka. Sagan sa stretol s topinamburom asi pred dvomi rokmi v ich penzióne, ktorý vznikol súbežne s výrobou. „On je ten typ, že keby nebol o tom sám naozaj presvedčený, tak by do toho nešiel. Sme radi, že si nás zvolil, lebo sa to zhoduje aj s našou filozofiou a krédom, že v zdravom tele zdravý duch,“ vysvetlila Katarína Sagan, ktorá zobrala firmu do vlastných rúk a začala ju budovať odznova ako novú značku.
„A dnes, keď som aj v zahraničí, nemôžem byť prirodzene napríklad vo výrobe, ale robím to, čo môžem robiť i zo zahraničia, teda marketing a veci okolo neho. Aj popri cestovaní s Petrom.“ Ich produkt bola predstaviť aj v Amerike, kde sa im pozdával ako alternatíva javorového sirupu a pomohli im naštartovať. Dnes sú už aj vo Veľkej Británii, Česku, Estónsku, Nemecku a ich perspektívou do budúcnosti je 10 percent produktov na slovenskom trhu a 90 percent na export. Sami ich oslovili už aj mnohé slovenské reťazce, čomu sa najprv bránili.
Nespočetné možnosti
V ponuke majú dnes asi 10 rôznych výrobkov a nápadov na ďalších dvadsať, z topinamburu sa dá robiť naozaj všetko. Zo strúhaného surového si môžete robiť placky či použiť ich do čalamády, z múky pečivo či palacinky, piškóty a kandizované topinamburky do dezertov, sirupy do čaju či rôznych drinkov, majú aj spomínané džemy či džúsy. „Má naozaj x možností, pretože čokoľvek k nemu pridáte, dokáže absorbovať chuť i vôňu, je skôr neutrálny, a keď sa vysuší, je vďaka inulínu troška sladkastý,“ opisuje Martin Makara, ktorý má na starosti výrobu, „špeciálne sa správa podľa toho, v akom období sa spracúva. Zberať sa však môže začať od októbra či novembra a niekedy až do marca, závisí od podmienok.“ Ako teda hovorí Peter Sagan v jednej reklame – život s topinamburom, sladký život bez cukru.
Účinky topinamburu
– okrem redukcie nadváhy (má veľmi nízky glykemický index) podporuje činnosť tráviacej sústavy, chráni pečeň a obličky
– znižuje hladinu cholesterolu a cukru v krvi, neobsahuje lepok
– má detoxikačné (chráni telo pred voľnými radikálmi, vylučuje z tela množstvo toxických a odpadových látok) a antistresové účinky, pomáha zvyšovať odolnosť organizmu pri infekciách
– inulín dodáva organizmu energiu, zvyšuje schopnosť koncentrácie
– odporúča sa aj pre rekonvalescentov, v prevencii proti artritíde, reume, osteoporóze
– dobrý je ako prevencia proti mozgovým príhodám, upchávaniu ciev, posilňuje krvný obeh, zabraňuje tvorbe obličkových kameňov a piesku, zubnému kazu, ochraňuje ďasná
– pôsobí ochranne na pankreas, je liekom na chronickú zápchu, akné či potenciu