Keď prišli prvé Macintoshe, videla v nich spojenca. A navrhla revolučné fonty písma, ktoré dnes používa celý svet. A stvorila aj slávne písmo Matrix. Rodáčka zo Slovenska Zuzana Ličko exkluzívne v prečo nie?!
Zo Slovenska ste odišli ako dieťa, koľko ste mali rokov?
Tesne po tom, čo sme vstúpili na územie Spojených štátov amerických, som oslávila siedme narodeniny.
Ak dobre rátam, tak dôvodom odchodu bola pravdepodobne okupácia Československa.
Áno, náš odchod bol politicky motivovaný. Počas invázie v roku 1968 sme boli práve na dovolenke v Juhoslávii, takže sme sa z nej už nevrátili.
Ako ste to vtedy vnímali?
Moje spomienky z tých čias sú útržkovité. Ako dieťa som, samozrejme, celkom nechápala, čo sa v deje. Pre mňa to bolo skôr vzrušujúce dobrodružstvo. Nejaký čas sme strávili v tábore Červeného kríža vo Viedni, kým sa moji rodičia definitívne rozhodli. Otec mal kontakty v USA z predchádzajúceho štúdia v zahraničí, takže bol rád, že vďaka nim získal pracovnú ponuku na Kalifornskej univerzite v San Franciscu. Myslím, že to bol kľúčový moment, ktorý mojim rodičom pomohol rozhodnúť sa.
Odchodom do USA sa vám otvorili určite väčšie možnosti, ako by ste v tých časoch mali v Československu. Rozmýšľali ste niekedy, ako by sa uberala napríklad vaša profesijná dráha, keby ste zostali?
Život je plný rozhodnutí a každé z nich nejakým spôsobom zmení náš kurz. Odchod z Československa do USA znamenal zaiste veľké rozhodnutie, pretože mi to pravdepodobne otvorilo viac možností. No je ťažké špekulovať o podrobnostiach jednotlivých paralelných životov, ktoré som mohla žiť. To, že som vyrastala v cudzej krajine, na mňa pravdepodobne vyvíjalo väčší tlak, ale myslím, že to je celkom bežný príbeh prisťahovalcov. Napriek tomu si myslím, že som mala veľké šťastie na príležitosti, ktoré som dostala.
...
Vy ste začali študovať architektúru, prečo ste sa od nej odklonili?
Moje obľúbené predmety v škole boli kreslenie a matematika. A hoci som sa odmalička zaujímala o písmo a znaky, nikdy by mi nenapadlo, že typografiu by si niekto mohol vybrať ako zamestnanie. Nehovoriac o tom, že v roku 1978, keď som sa chystala na vysokú školu, bola typografia veľmi záhadné a špecializované povolanie, ktoré sa učilo skôr na stredných odborných školách. Takže architektúra vtedy vyzerala ako dobrý nápad. No čoskoro som si uvedomila, že to nie je pre mňa. Zistila som, že ma to ťahá skôr k voliteľným predmetom ako fotografovanie, kresba alebo kníhtlač.
Takže v tom nemal prsty váš manžel fotograf?
Keď som stretla Rudyho, už som bola v procese prechodu na štúdium vizuálnej komunikácie. Je však pravda, že on bol dôležitým jazýčkom na váhach. Keď som ho počas toho prvého leta stretla, zistila som, že v Holandsku už dokončil veľmi tradičné štúdium dizajnu, ktoré zahŕňalo aj typografiu a typografický dizajn. Uchvátili ma jeho práca, ktorá bola oveľa štruktúrovanejšia než čokoľvek, čo nás učili, pretože univerzita v Berkeley vyznávala skôr teoretický prístup s dôrazom na kritické myslenie.
Čím vás typografia dostala?
Typografia je možno abstraktnejšia a nehmotnejšia ako ostatné typy dizajnu. Zaoberá sa formálnym tvarom písmen, ktoré treba z každej stránky vybalansovať, aby vznikli nové písmové formy. A tie potom musia takpovediac sedieť do jednotlivých slov, aby sa dali ľahko čítať v texte. Takže je to druh skladačky a ja mám rada puzzle.
Vy ste však posunuli hranicu klasickej typografie, ste jednou z priekopníčok tej počítačovej. Čo vás priviedlo k počítačom?
Myslím, že veľkú zásluhu mal na tom môj otec. Odmalička ma zamestnával rozličnými logickými hrami, napríklad ma ako dieťa učil hrať šach. Hoci som v ňom nikdy nevynikala, som si istá, že to pre mňa bolo prínosné. Neskôr si spomínam na návštevy otcovho pracoviska na univerzite. Sledovala som údržbu sálového počítača, ktorý zaberal menšiu miestnosť, alebo ďalekopisu, ako bez ľudského zásahu robí svoju prácu. Neskôr som počas letných prázdnin otcovi pomáhala s nahadzovaním nejakých dát a ešte neskôr rozšíriť jeden z písmových systémov o grécke znaky. Treba si však uvedomiť, že sa bavíme o osemdesiatych rokoch minulého storočia a všetko bolo ešte veľmi primitívne.
PÍSMA ZUZANY LIČKO
Keď v roku 1984 uviedla spoločnosť Apple prvý osobný počítač Macintosh, bola to prelomová udalosť. Napriek tomu boli prvé Mac-y pomerne primitívne a mali veľmi nízke grafické rozhranie. Práve vyvíjajúce sa technológie boli popudom pre Zuzanu Ličko, ktorá svoje prvé fonty navrhla práve na počítačoch. Boli to zároveň prvé typy písma, ktoré boli vyvinuté špeciálne pre potreby počítačov. V prvých dvoch rokoch to boli fonty Lo-res, Modula, Citizen a Matrix. Populárnym sa stal najmä posledný menovaný. Matrix vychádzal ešte zo staršieho bitmapového fontu a vďaka jednoduchým geometrických tvarom písmen ho zvládali aj vtedajšie počítače a laserové tlačiarne s nízkym rozlíšením. Typické sú najmä jeho trojuholníkové pätky, ktoré sa hodili aj pre ešte len začínajúce počítače. Zároveň bol prvým postscriptovým fontom, ktorý spoločnosť Emigre vydala.
Ďalším veľmi populárnym fontom z dielne Zuzany Ličko je Mrs Eaves. Vychádza z typu Baskerville (vydaný v roku 1757), veľmi tradičného, ktorého autorom je anglický typograf John Baskerville. Jeho názov je vlastne slovnou hračkou. Je to meno Baskervillovej gazdinej a neskôr manželky Sarah Eaves. Týmto fontom je napríklad vysádzané logo blogovacieho systému WordPress, na titulky kníh z edície Classics ho používa tiež medzinárodne vydavateľstvo Penguin Books.
Celý rozhovor nájdete dnes v magazíne prečo nie?! alebo si ho môžete prečítať TU. Stačí jednoduchá registrácia do HNkonta.