„Toto je boh biznisu. Je tu druhý najobľúbenejší. Hneď po bohu rybolovu. Ľudia sa k nemu modlia, aby im podnikanie vyšlo,“ hovorí mi potichu sprievodca Konrad, keď zbadá, ako sledujem rituál vzdania vďaky. Je večer a do najstaršieho tchajpejského chrámu Longshan prichádzajú ľudia, aby sa pomodlili a na už i tak preplnené stoly priniesli jedlo či kvety ako obetu.
Kým sledujem aj študentov, ako zapaľujú vonné sviečky a modlia sa k ďalšiemu bohu za lepšie skúšky, či ženu, ktorá sa zas modlí za rodinu, z opodiaľ čoraz hlasnejšie prichádzajú zvuky trúbky, bubnov a cimbalov. V meste slávia náboženský sviatok. Ulicami plnými ľudí si kliesnia cestu živé masky. Pouličný sprievod prichádza do chrámu.
„A to je čo?,“ pýtam sa miestnej ženy, keď mi podáva koláčik podobný našej šiške. „Koláčik pokoja a mieru,“ hovorí.
Aj takáto je tvár Taiwanu.
Portugalci aj Móric Beňovský
Ilha Formosa, teda v preklade prekrásny ostrov, vystihoval podľa portugalských moreplavcov najviac opis ostrovného Taiwanu, keď ho pred stáročiami objavili. Krajina menšia ako Slovensko, hoci s viac ako štvornásobným počtom ľudí, sústredila obyvateľstvo hlavne na západnom páse, ktorý lemuje bujná flóra pohoria Wulai. Na východe ju vyhrievajú gejzíry a vďaka nim, či tamojším národným parkom, má divov na rozdávanie. Dokonca tam sa svojho času vylodil aj slovenský rodák Móric Beňovský. Kto však chce zistiť, akí sú Taiwanci, teda nielen krásy ich ostrova, musí viac preniknúť do ich myslenia.
Kde skončil poklad
Prichádzame k jednej z dominánt hlavného mesta – Národnému palácovému múzeu. „Je tu takmer 700-tisíc umeleckých diel mapujúcich 8 000 rokov čínskych dejín,“ vysype ako z rukáva sprievodkyňa Wendi. Znie to paradoxne, ale v múzeu krajiny, ktorej samostatnosť Čína neuznáva, nájdete najkrajšie kúsky čínskej histórie. Dôvod je jednoduchý. Režim.
Koncom 50. rokov vrcholil boj medzi čínskou Komunistickou stranou Mao Ce-tunga a Kuomintangom vedeným Čankajškom. Po prehre nielen Čankajšek, ale aj inteligencia a podnikatelia ušli na Taiwan. A nevedno ako, skončila tam aj historická zbierka. Nech už sú vysvetlenia tajného presunu akékoľvek, cena je nevyčísliteľná.
Wendi ukazuje na kúsok porcelánu, ktorý sa datuje k 10. až 13. storočiu. „Je z čias dynastie Song. Vo svete je len pár desiatok kúskov z tohto porcelánu, väčšinu vlastní naše múzeum,“ spokojne hovorí. „Nedávno sa predala v aukcii miska s priemerom asi trinásť centimetrov od súkromného zberateľa. Cena dosiahla 240 miliónov eur,“ šokuje vzápätí. Ešte väčšiu cenu majú diela v jadeitovej sieni. Práve tam nájdete slávnu jadeitovú kapustu – kúsok polodrahokamu v tvare zeleniny s malou kobylkou uprostred. Tú si vo forme lacnejšej kópie môžete kúpiť ako charakteristický suvenír.
Taipei 101
Tchajpej, tak ako Taiwan, je plný protikladov. Na jednej strane chrámy a pagody, vyznávanie rituálov, maximálna úctivosť a skromnosť ľudí. Na druhej strane sa Taiwan nebráni prívlastku ekonomického tigra, vedecké parky majú špičkový výskum a vývoj, elektronické firmy vládnu svetu a ocenenia zbiera aj pri najmodernejších stavbách. Keď v roku 2004 dokončili Taipei 101, bol najvyššou vežou sveta. Dnes mu s výškou 508 metrov patrí až druhá priečka, no i tak je z nej pohľad na mesto úchvatný.
Kým však stúpame k výťahu na vežu, na prvých poschodiach míňame množstvo značkových obchodov. „Sú tu veľké príjmové nožnice. Pri porovnaní priemerného platu so slovenským pritom je len 20-eurový rozdiel. No drahé značky ako Channel, Rollex a ďalšie sa tu uživia, je tu iný trh,“ vysvetľuje rozdiely tamojší slovenský veľvyslanec Dušan Dacho. Hoci naozaj vidieť v uliciach Ferrari či Lamborghini, Taiwanci nezaprú, že najobľúbenejším dopravným prostriedkom v úzkych uličkách sú skútre.
Ak si zoberieme gastronómiu – jedlo tu je lacné. „Možno aj preto mnoho bytov nemá ani kuchyňu,“ uvažuje Dacho. „Ten pes však nie je na jedenie,“ preľakne sa predavačka na miestnom trhu, keď sa pozerám na – pravdepodobne – jej miláčika, ako si na pulte sedí spolu s morskými plodmi. Ani nemám chuť, myslím si. Aj keď viem, že na trhu zákazníkom radi pripravia hada, korytnačky a iné špeciality.
3D steny
Tchajpej je turistický magnet, no je aj megapolis, ktorý nemôže zápasiť s vynaliezavosťou menších miest. „Toto boli kedysi prázdne priemyselné sklady. Dnes tu máme múzeá, filmové štúdiá Sony a ateliéry,“ ukazuje na prerobený brownfield v Kaohsiungu na juhozápade krajiny ďalšia sprievodkyňa Margot. Ako sa tak zhovárame, chvíľu pozorujem mačku sediacu na schodoch s ledabolo spusteným chvostom. Na okoloidúcich ani nemrkne. Je 3D. Ako aj stará taiwanská lokomotíva na štvorposchodovej budove v kaohsiungskom Pier-2 Art Centre, ktorá si to odstavila pri najmodernejšom výdobytku krajiny – vlaku s rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu. Ten spája juh so severom. Autorom 3D stien je známy taiwanský umelec Tu Long. Kým pre turistov je to tá najlepšia atrakcia, pre mesto to bolo jediné východisko, ako budovy využiť a vyťažiť z toho.
Zdraviaci George
Z Tchajpeja sa dá po Taiwane cestovať rýchlovlakom, no drahá nie je ani letecká doprava. Lístok vyjde v prepočte na 37 eur a ak nestihnete jedno lietadlo, o štvrťhodinku letí ďalšie. Idem sa tak pozrieť na iný taiwanský div, ktorý už vytvorila príroda. „Berte si radšej prilbu. Padajú tu kamene,“ informuje nás ďalší sprievodca v Národnom parku Taroko na východe krajiny. S menším vydesením pozerám na kusy brál, ktoré po odtrhnutí zo steny skončili v kaňone rieky Liwu. Prilba je tu zrejme pro forma.
Hoci je dnes Taroko turistickým rajom, stále si vďaka minimálnym ľudským zásahom udržiava punc panenskosti. Vodopády padajúce z výšky stoviek až tisícok metrov sem priniesli aj bohatú faunu a flóru. Napríklad obľúbený symbol Vianoc príštec, po našom vianočná ruža, tu nemá podobu kvetináčového trpaslíka, ale dvojmetrového stromu.
Je aj na prírode, aký dá práve výraz skalám. Taiwančania sa prispôsobia. „Pozrite sa na profil skaly, to je Indián,“ nasmeruje môj pohľad na siluetu, popod „nos“ ktorej sa kliesni kľukatá cesta pre autá. Impozantné. „To je Zdraviaci sa George,“ mávne rukou nad „slávnejším“ bralom.
Na objavovanie má Taiwan aj ďalšie divy. A mne je jasné – ak Portugalci tvrdia, že ich krajina je darom Atlantiku, tak potom Taiwan bude jeho potešením.
| Viac biznis príbehov, exkluzívnych rozhovorov a reportáží nájdete v 52-stranovom magazíne prečo nie?!, ktorý je dnes vložený ako darček v HN. |
