Nemám rada hipsterov. A to asi rovnako ako nemám vo všeobecnosti rada veci, ktoré sú práve teraz masovo in. Môže sa zdať, že tieto dve skupiny spolu nesúvisia, ale kauzalita je viac ako len veľká.
Práve hipsteri mi totiž ukradli veci, ktoré som mala rada. Ktoré boli mimoriadne, nezvyčajné. Od starých bicyklov, ktoré majú vpredu košíky, cez jedlo, hudbu alebo aj oblečenie. A spravili z nich módu, pózu. Pre mňa tým stratili svoju prvotnú hodnotu, ten spirit, ktorý robí veci výnimočnými. No a stala sa z nich len záľuba masy. Kópie bez nápadu.
Ako však vo všetkých prípadoch, aj v tomto existuje výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Aj o nej píšeme v tomto vydaní Prečo nie?! Ako taká malá hipsterina by sa mohlo javiť aj oživenie legendárnej značky Nehera. Avšak nie je. Spĺňa totiž kritérium šmrncu a výnimočnosti. Prísť, urobiť niečo veľké, niečo, čo nikomu inému nenapadlo. K tomu navyše s takou dávkou nadšenia, ktorá vás omráči a má potenciál zmeniť jednu časť biznisu. Nie, nemám rada veci, ktoré sú práve teraz módne a ktoré ľudia nasledujú ako „ovce“. Aj preto vám dnes módy, ktorá je pravým opakom predchádzajúcej vety, servírujeme trocha viac ako zvyčajne.
Aj s tým rizikom, že následne sa z nich možno práve pre ich krásu a výnimočnosť stane „masovka“, ktorú budú napodobňovať kópie bez šmrncu. Niekedy sa však oplatí riskovať, aby sa veci, ktoré za to stoja, dostali k tým ľuďom, ktorí ich ocenia. Niekedy je totiž asi naozaj lepšie zhorieť ako len postupne a nudne vyhasnúť. Život predsa musí mať šmrnc!