Vždy keď Slovák začne hovoriť o národných a štátnych záujmoch, spozorniem. Vždy sú totiž iné a vždy zodpovedajú dobe a ľuďom, ktorí sa nimi zaštíťujú. Keďže dnes je veľmi ťažké rozlíšiť, či je národným záujmom Slovenska byť mostom medzi Ruskom a EÚ, alebo medzi Ukrajinou a EÚ, alebo byť Slovenskom bez sankcií, skúsme si zopakovať najväčších vlastencov v novodobých slovenských dejinách. Vopred sa ospravedlňujem štúrovcom, hurbanovcom, hlinkovcom a tisovcom, ale skutočne najväčší rozmach vlastencov nastal po novembri 1989.
Roky 1990 – 1992: Najväčším Slovákom je nesporne vtedajší predseda Slovenskej národnej strany Víťazoslav Moric. Zatiaľ čo
zvyšok politickej elity hovorí o očistení verejného života od agentov ŠtB či ekonomickej transformácii, Moricova SNS začína čoraz hlasnejšie hovoriť o samostatnom Slovensku. To je jediný národný a štátny záujem Slovenska, ktorý zdieľa približne pätina občanov SR – tí ostatní sú čechoslovakisti, Česi, Maďari, Cigáni a pod.
Roky 1993 – 1998: Najväčším Slovákom je v tejto chvíli nesporne Vladimír Mečiar. Čechov síce do federácie nedokopal, ale s Václavom Klausom zistili, že jedna krajina nemôže mať dvoch veľkých mužov. V Česku a na Slovensku tak zostal vždy iba jeden
a národným a štátnym záujmom sa stáva záujem Vladimíra Mečiara, v krajnom prípade jeho HZDS. Na jeho strane stojí minimálne polovica občanov SR, na strane druhej opozícia, novinári, mimovládky, syn prezidenta, Maďari a predovšetkým všetci tí, ktorí nepochopili, že kto neprivatizuje, okráda sám seba.
Roky 1998 – 2006: Pozor, najväčší Slovák sa stal najväčším problémom, takže národným a štátnym záujmom sa stáva vstup do
OECD, EÚ a NATO. Jednoducho, všade tam, kde už platia nejaké pravidlá, ktoré si ani najväčší budúci Slováci nebudú môcť dovoliť nerešpektovať. Samozrejme, to ešte neznamená, že aj privatizácia má stále slovenské špecifiká (rozumej klientelizmus a korupcia), a to, čo si hovorí slovenská pravica, zase neobyčajne vyvinutý cit pre aroganciu a sebadeštrukciu.
Roky 2006 – 2010 (2012 – ...): Vďakabohu, už zase máme najväčšieho Slováka. Robert Fico je stelesnením nevtieravého vodcu a muža, ktorý dokáže presvedčiť aj tých najmenších a najslabších Slovákov o svojej empatii. A čo je najlepšie, národným a štátnym záujmom sa stávajú prieskumy verejnej mienky, ktorých výsledky dokáže Robert Fico šikovne využívať na upevňovanie
svojej pozície. A keďže doma mu začína byť už tesno, stáva sa arbitrom medzi EÚ a Ruskom, resp. medzi Vladimirom Putinom a Spojenými štátmi a NATO. Na scénu sa vracia národný a štátny záujem Slovenska, ktorý (ako obyčajne) ovláda dokonale iba najväčší Slovák.
Rok 2014: Na tomto mieste sa už musím ospravedlniť aj pánom Moricovi, Mečiarovi a Ficovi. Najväčšieho Slováka som našiel v Ladislavovi Karpíškovi, ktorý v Austrálii pred časom oslávil 90 rokov a vyše 1 200 patentov. Nehovorí mi, čo si mám myslieť, neukazuje prstom na nepriateľov, aby zväčšil sám seba a... nezanevrel na svoju vlasť, z ktorej musel pred totalitou utiecť. Zabudnite na najväčších Slovákov a ich záujmy a spoznajte jeho príbeh. Príbeh muža, ktorý už nemusí nikomu nič dokazovať. On to už dokázal...
Exkluzívny rozhovor s Ladislavom Karpíškom si prečítajte TU.
Ďalšie originálne témy a pútavé príbehy nájdete už dnes v magazíne prečo nie?!