Píše sa rok 1867. Francúzsky profesor Aronnax obdivuje dômyselné zariadenie ponorky a diskutuje s jej kapitánom. „More je všetko,“ rozohní sa kapitán. „Je to obrovská púšť, v ktorej človek nikdy nie je sám... V mori je najväčší pokoj. Nepatrí tyranom. Na jeho povrchu môžu ešte presadzovať svoje neoprávnené nároky, biť sa a požierať a robiť všetky tie pozemské hrôzy, ale desať metrov pod hladinou sa ich moc končí, ich vplyv ustáva, ich sila mizne! Tam neuznávam žiadneho pána! Tam som slobodný.“
Áno, ak hádate, že ponorkou je Nautilus a záhadný kapitán sa volá Nemo, trafili ste. A ak si pamätáte ten pocit, keď ste ako deti čítali 20 000 míľ pod morom alebo niektorú inú z vyše šesťdesiatich „verneoviek“, poznáme miesto, kde si ten magický pocit zopakujete.
V bruchu slona
Od Loiry fúka mierny vánok a my mierime k dokom. Teda bývalým, pretože dnes už na tomto úseku najdlhšej francúzskej rieky kotvia len malé výletné člny alebo jachty. Vchádzame na námestie, a v tom sa ozve... trúbenie slona? Na chvíľu vrastiem do zeme a zabúdam zavrieť ústa. Niežeby som nikdy predtým nevidela slona, ale oproti mne si komótne vykračuje dvanásťmetrové monštrum z dreva a ocele. Kýva ušami, podchvíľou zatrúbi alebo „osprchuje“ chobotom dav prizerajúcich sa zvedavcov. Z brucha slona vedú schodíky na plošinku na jeho chrbte, odkiaľ mávajú ľudia (turisti). Kolos zamieri na nábrežie a my k budove dokov. To ešte netuším, že obrí slon nebude posledné čudo, čo ma dnes čaká.
Verne. Jules Verne
Zdroj všetkých tých prekvapení je prostý. Keby sa dnes prechádzal ulicami Nantes, pokojne by sa mohol predstavovať štýlom známeho filmového agenta. „Dobrý deň, volám sa Verne. Jules Verne.“ Jeho fantáziou, ktorá predbehla dobu, je ovzdušie šiesteho najväčšieho mesta Francúzska doslova presiaknuté. Práve tu sa pred 185 rokmi narodil. „Bol tvrdohlavý a veril v úspech, hoci literárni kritici jeho romány spočiatku roznášali na kopytách,“ hovorí sprievodca Julien v Les Machines de l’île, teda v múzeu mašín. No čitatelia boli nadšení. Už po prvej knihe Päť týždňov v balóne sa doslova zaprášilo, a tak mladý Verne odišiel od vydavateľa so zmluvou vo vrecku. Za veľmi slušnú sumu mal jedinú povinnosť – v najbližších dvadsiatich rokoch vychrliť dva romány ročne.
Veľké hračky
A tak sa začala púť po vybájených miestach po celom svete, hoci samotný Verne v prvých rokoch písania nevystrčil nos z Francúzska. „Toto netradičné miesto inšpirovala práve fantázia Jula Verna a mechanické návrhy Leonarda da Vinciho,“ vysvetľuje Julien, keď sa ocitneme zoči-voči zvláštnym skulptúram v priestrannej hale. Na zemi krotko sedí okrídlené stvorenie, niečo medzi pterodaktylom a žeriavom. Julien doň nasadne, mechanickými pákami mu rozhýbe krídla a zvláštny vták sa pomaly odliepa od zeme. Preletí nám nad hlavami a s pasažierom dosadne na druhej strane. „Je to zmenšený funkčný model nášho najnovšieho projektu,“ vysvetľuje Julienova kolegyňa, kým sa snaží opereného pterodaktyla „zagarážovať“. Inak celú túto vernemániu majú na svedomí dizajnéri François Delarozière a Pierre Orefice, ktorým sa akosi odnechcelo vyrásť, a tak si začali stavať obrovské mechanické hračky. Presne v šľapajach rodáka, ktorý na konci 19. storočia vo svojich knihách vybájil také „sci-fi“ nástroje ako laser, funkčné ponorky, magnetické vlaky, helikoptéru či počítač.
Odvezie vás piraňa či húsenica
Dva dokončené projekty sme už videli – jedným je obrovský mechanický slon a druhým Le Carrousel des Mondes Marins, teda podmorský kolotoč na námestí pred budovou dokov. Keď doň vstúpite, ocitnete sa pod hladinou mora tak, ako ju videl Vernov kapitán Nemo – rôzne druhy rýb, chobotnice, raje a iné morské príšerky, ktoré akoby z oka vypadli dobovým ilustráciám. Pritom každý tvor je mechanizovaný – hýbe časťou tela, svieti, vydáva zvuky. Nie sám od seba, pomôcť mu musí človek, ktorý na ňom sedí. „Posledný projekt bude veľký fantazijný strom,“ ukazuje zmenšenú maketu vypracovanú do najmenších podrobností. Kovová konštrukcia obrastená rastlinami má teraz vyše dvoch metrov, a to je v mierke asi 1 : 20. Po konároch stromu sa bude dať prechádzať peši alebo na chrbte obrieho hmyzu.
Medzičasom sa z okružnej cesty vrátil slon a my si môžeme pozrieť Nantes z o niečo vyššej perspektívy. Až teraz vidno pomyselný ostrov vklinený medzi dve ramená Loiry, na ktorom doky stoja. Práve tu sa pred vyše pol druha storočím hrával malý Jules Verne.
Lastovičia kaviareň
„Najlepšia adresa v meste?“ zamyslí sa Pierre Damien, ktorý sa už asi „po stýkrát“ prišiel s vnukom pozrieť na slona. „Tak pre mňa asi Rue Fosse 9,“ usmeje sa a odmietne prezradiť viac. Vydáme sa teda do ulíc, obdivujeme monumentálnu Katedrálu svätého Petra a Pavla, zatúlame sa až k malej pevnosti obohnanej vodnou priekopou. Neustále narážame na malé „úlety“ – napríklad terasu kaviarne nalepenú na strome ako lastovičie hniezdo či dom, z ktorého zostala len časť steny levitujúca vo výške niekoľkých metrov, na ktorú vedie rebrík. A na najlepšiu domácu zmrzlinu na hlavnom námestí. Mimochodom, ak budete chcieť, dajú vám k nej aj potvrdenie o stopercentnom bio pôvode všetkých surovín. Naproti stánku stojí zazimovaná fontána. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby na dočasnom kryte mesto nevybudovalo malú lezeckú stenu.
Ešte prebehneme cez slávnu Passage Pommeraye, Vernovu súčasníčku a vyhľadávanú filmársku kulisu. „Keď uvidíte vo francúzskom filme pasáž, tak aspoň v každom druhom prípade je to toto miesto,“ dušuje sa Roslyn, ktorá nás po Nantes sprevádza. Isté je, že si ju obľúbil najmä režisér Jacques Demy, ale nestránia sa jej ani zahraničné produkcie.
Dať si čokoládu v Gautier... a zomrieť
Konečne dorazíme na Rue Fosse 9. A v okamihu pochopíme, prečo nás sem Pierre poslal. Dobrá čokoládovňa je vo francúzskom meste rovnako prirodzená ako Mc Donald v Amerike. No Pâtisserie chocolaterie Gautier je aj v tomto smere úplne iná liga. Už len kochať sa pôvodných luxusným zariadením z roku 1823 a nasávať sladko-horkú vôňu všadeprítomnej čokolády je mannou pre zmysly. Ručne vyrábaným cukrovinkám vrátane povestných makrónok (bielkové pusinky naplnené krémom) vraj v detstve neodolal ani Jules Verne. Ale, čo to budeme opisovať, choďte do Nantes a vyskúšajte.
| Viac biznis príbehov, exkluzívnych rozhovorov a reportáží nájdete v 52-stranovom magazíne prečo nie?!, ktorý je dnes vložený ako darček v HN. |