Každý veľký príbeh sa začína malými krokmi. Tie prvé hokejové urobil Jaroslav Halák vo svojich dvoch rokoch na zamrznutom Chorvátskom ramene uprostred betónovej Petržalky. Na topánky mu priviazali zdedené dvojnožové korčule a malý Bratislavčan sa preháňal (podobne ako mnoho našich dnešných hviezd) po zamrznutom jazere. "Šport ho bavil od malička, bolo to šidlo, ale nič ho nechytilo za srdce tak ako hokej," spomína si mama Jarmila Haláková.
Len do brány, prosím
Nešlo len o to, že ho bavil, on sa už ako malý chlapec rozhodol, že bude brankárom. Nie hokejistom, ale brankárom. "Vyrábala som brankárske betóny z molitanu, vyrážačku z tvrdých kartónov, aby mohol na ihrisku chytať. Bol v tom veľmi húževnatý, veľmi po tomto výstroji túžil," vysvetľuje mama, ktorá sa dlhé roky stotožňuje so synovým nadšením.
Práve na jednom zápase žiackej hokejbalovej ligy si Jara všimli tréneri, ktorí hľadali talenty do prípravky hokejového klubu v Ružinove. "Nechcel nikoho púšťať do brány, on v tom mal jasno," smeje sa Milan Sitár, jeden z nich. Dnes už brankárska hviezda NHL ho vtedy zaujala talentom, pracovitosťou a ctižiadostivosťou. "Brankárovi sme sa na tréningoch detí špeciálne nevenovali, on sa tam postavil a svojím spôsobom vedel chytať. Niektorých to musíte naučiť, on už v začiatkoch pôsobil, ako keby v nej mal minimálne päťročnú prax, a to bol len malý piatačik."
Z farmy na vrchol
Ako to však býva, z malého piatačika sa stal jeden z najlepšie platených brankárov NHL. "Jeho to bavilo, sám to chcel, aj preto je tam, kde je," vysvetľuje mama. Sitár súhlasí -- Jaro drel a vycibril svoj talent. "Dnešný mladí chcú všetko zažiť a pritom byť aj dobrí. On mal pokoru."
Halák odišiel ako 18-ročný za veľkú mláku a všetci to brali ako prirodzený vývoj. A sčasti aj splnenie sna. Najprv sa však musel "prechytať" farmou. Potom bojovať o miesto brankára číslo jeden. Napokon postupoval s klubom Montreal Canadiens do play-off a tam si na ňom "vylámali zuby" mená ako Alexander Ovečkin či Sidney Crosby.
Pod Tatrami mi je dobre
Posledná kapitola už dnes slávneho brankára sa píše v klube St. Louis, kde zarobí pätnásť miliónov dolárov. A je zároveň druhým najlepšie zarábajúcim brankárom NHL do 25 rokov.
"Pre mňa je dôležité, aby som zostal sám sebou," tvrdí brankár pre HN. Vždy sa však rád vracia domov a je pre neho česť hájiť farby Slovenska. Pri zemi ho drží rodina, kamaráti a jeho priateľka, ktorá mu vo všetkom pomáha. "Hlavne nech je zdravý," vyslovuje typické prianie mamy Jarmila Haláková. "Keby ešte zdvihol nad hlavu slávny Stanley cup, bol by najšťastnejším Petržalčanom na svete." Dnes sa však začína boj v Bratislave. Jaro Halák je pripravený. Veď je tu doma.
Dotazník:
Prvýkrát sa postavil na korčule v dvoch rokoch na zdedených dvojnožových korčuliach.
Prvý tím, v ktorom odštartoval profesionálnu kariéru, je HC Slovan Bratislava.
Hokej pretože ho chytil zo všetkých športov najviac za srdce.
Najväčšiu radosť prežíval ešte ako malý chlapec z víťazstva, vtedy to bolo čisté detské nadšenie.
Najviac sa ho dotklo, že napriek skvelým výsledkom na vancouverskej olympiáde Slovensko nezískalo medailu.
Najväčším snom je získať medailu na majstrovstvách sveta a Stanleyho pohár.
Vzorom pre neho bola brankárska legenda Vladimír Dzurilla.