Po roku nás opäť zaplaví cukríková ružová a rubínovočervená, aby nám pripomenuli sviatok zaľúbených. Už viete, čo podarujete manželke?
Priznávam, že som sa veľmi nestotožnil s týmto sviatkom dovezeným na Slovensko začiatkom 90. rokov. Priznávam aj to, že minulý rok som "podľahol" a kúpil manželke valentínsky bylinkový čaj...
Takže sviatok sv. Valentína si postupne získava aj tých skôr narodených?
Vo všeobecnosti platí, že staršia a stredná generácia ho registrujú, ale zostávajú skôr vlažní na rozdiel od tínedžerov. Pre nich je sviatok často prvou možnosťou prejaviť svoje city. Navyše, netreba zabúdať, že obdarúvanie vychádza z overenej skúsenosti: keď niekomu niečo podarujem, vyvolám tým u neho priaznivý ohlas.
Obdarúvanie je teda založené na ľudskom egoizme?
Už stará múdrosť hovorí: sladšie dávať ako brať. Na druhej strane by som to však nevidel nejako tragicky. Ak chce človek niekoho naozaj potešiť, musí sa zbaviť iných motívov. Dar by nemal odrážať veľkosť jeho peňaženky či napĺňať predstavy darcu o tom, čo by chcel on sám. Treba sa zamyslieť nad tým, koho chceme obdarovať a snažiť sa urobiť mu radosť tým, čo má skutočne rád.
Na Valentína to však môže byť problém, keďže väčšina mužov volí najjednoduchší spôsob: krvavočervené srdce z plyšu a k tomu ďalšie z marcipánu...
Všetko závisí od darcu. Stačí pritom iba drobnosť -- dobrá kniha, do ktorej nalepíte srdiečko, a už je z toho valentínsky darček. Ak človek zapojí fantáziu, využije schopnosť empatie a prispeje svojou troškou do mlyna, môže vzniknúť oveľa hodnotnejší darček ako ten, čo je ušitý priamo na mieru sviatku zaľúbených.
Neslúži náhodou sviatok zaľúbených niektorým mužom aj na to, aby romanticky založené devy zabudli na ich prehrešky?
Určite sa nájdu aj takí, pre ktorých je sviatok sv. Valentína príležitosťou "vyžehliť" si drobné prehrešky.
Neznamená to však, že ide o pravidlo. Navyše, netreba zabúdať na to, že ak muž donesie žene kvety v bežný deň, niektoré ženy začnú byť podozrievavé.
Sviatok zaľúbených sa prezentuje ako oslava lásky, hoci zaľúbenosť je iba jej prvým štádiom. Ako dlho trvá zaľúbenie?
Na začiatku vzťahu sú sympatie a zvýšená pozornosť. Nasledujú hlboká sympatia až rozrušenie druhou osobou, erotické túžby a "snívanie" o druhej osobe a fascinácia druhou osobou, ktorá môže u niektorých ľudí prerásť až do posadnutosti.
Ľudia sa vtedy správajú inak, iné je aj ich prežívanie: nespia, trápia sa pochybnosťami, myslenie je zúžená len na toho druhého, zabúdajú. Podľa rôznych výskumov trvá zaľúbenie niekoľko týždňov až mesiacov.
A čo potom?
Buď príde naplnenie zaľúbenosti a jej gradácia, alebo sklamanie, frustrácia... Zaľúbenie je iba jednou podobou lásky, a pomerne nespoľahlivou. V zásade platí: čím väčšia zaľúbenosť a rýchlejší nástup do spolužitia, tým hlbšia kríza. Jednoducho, pád z pomyselného Olympu bolí.
Prečo napokon prichádza neromantické vytriezvenie?
Človek má na začiatku skreslený pohľad na toho druhého -- nevidí ho reálne. Zároveň sa sám štylizuje, "klame" v detailoch, čo však dlho nevydrží. A vtedy prichádza realita, ktorá môže byť aj sklamaním.
Dokážu odborníci predpovedať výsledok?
Nikdy nemožno s určitosťou povedať, ako vzťah dopadne. Na druhej strane rozdeľujeme vzťahy do troch skupín: nádejné, rizikové a hazardné, ktoré na základe mojich praktických skúseností v zásade nevyjdú. Ide o vzťahy s chronicky žiarlivými ľuďmi či ľuďmi závislými od alkoholu a drog. Ak si niekto myslí, že alkoholik prestane kvôli žene piť, mýli sa. Najprv sa musí zbaviť závislosti a potom môže začať budovať vzťah.
Niektorí ľudia zastávajú názor, že v živote môžu stretnúť iba jednu "pravú" lásku. Koľko "lások" môžeme stretnúť?
Neexistuje jedna jediná láska. Ľudia sa vyvíjajú, menia...