Väčšina romantických príbehov končí svadbou. V reálnom živote ňou všetko začína. "Rodina už nestačí, trápi nás strata tej romantickej lásky," hovorí psychológ Richard Gróf.
O tri dni máme Valentína, oslavu lásky a vzťahov. Ako ich vôbec dnes berieme?
Myslím si, že kladieme väčší dôraz na romantickú lásku. V minulosti stačilo, že muž bol dobým manželom a žena manželkou. Vzťahy boli viac sústredené na rodinu a deti.
Už to tradičné nestačí?
Nie. Chceme lásku. Práve akúsi jej stratu ťažko prežívame. Už nám nestačí, že si ako pár rozumieme, že je nám dobre a sme kamaráti. Silnie ideál lásky a tým aj očakávania od vzťahu. Je to jeden z najčastejších problémov, kvôli ktorým sa na nás ľudia obracajú.
Čo je vlastne tá láska?
Láska je metafora, v ktorej sa dá vidieť mnoho významov. Vášeň, opojenie, sex, zodpovednosť, ústretovosť, obetu, pomoc, hlboké porozumenie, akýsi osobnostný súzvuk a súzvuk hodnôt, hravosť, žiarlivosť, posadnutosť, závislosť, uspokojenie vlastných psychologických potrieb tým druhým... to všetko ľudia nazývajú láska.
A dá sa s jej stratou niečo robiť?
Snažíme sa prísť na to, čo sa stalo a prečo sa to stalo.
Stačí to?
Ono to celé zväčša súvisí aj s tým, aké máme vnútorné očakávania. S tým, čo možno aj nevedome od partnera čakáme. Napríklad niekto chce nezávislosť, iný opak. A láska sa stratí väčšinou vtedy, ak partneri prejdú akýmsi vývojom - nezávislá žena má zrazu dieťa a je závislejšia. Menia sa jej očakávania, je viac viazaná na muža a jemu to začne prekážať, pretože to už nie je tá žena, do ktorej sa zamiloval.
Je to asi prirodzené - ľudia i vzťahy sa menia.
Áno, niekedy sa však môže stať, že to už viac nie sú tí ľudia, ktorí sa dopĺňali. Mnohokrát, keď hľadáme tie príčiny straty lásky, prichádzame aj na to, že dvojica nemá priestor, v ktorom by mali čas sami na seba. A ten vzťah sa nemá ako ďalej vyvíjať. Čas strávený spolu je výživa lásky.
Neberieme to celé priveľmi vážne? Naši starí rodičia asi nemali podobné problémy.
V minulosti veľa urobila tradícia, názor okolia a, samozrejme, aj náboženstvo. Ak to preženiem, tak zostať spolu bol jediný spôsob, ako "prežiť“. Dnes máme širšie možnosti, Ženy sú emancipovanejšie, náboženstvo ustupuje, vzťahy sú iné a často otvorenejšie.
Teraz je trendy byť single, dokáže človek žiť už aj sám?
My psychológovia veríme tomu, že intimita a blízky vzťah sú pre človeka prirodzené. Samota taká už úplne nie je. Status single, kariéra i užívanie si života v hedonistickom štýle je v poriadku, ale do určitého veku.
Dokedy?
Kým to človeku vyhovuje. Myslím si, že rodina a deti - teda hodnota predchádzajúcich generácií je pre nás stále dôležitá. Skôr sa posúva hranica toho, kedy to všetko začíname chcieť. V minulosti to bolo okolo 25 rokov, dnes je to 30 až 35.
Takže nejde ani tak o naše potreby, ale skôr o načasovanie?
Presne tak. Niektorým single status vyhovuje celý život, ale je to zriedkavé.
A čo opak - láska na celý život. Existuje?
Stretávam sa najmä s prípadmi, keď nie, ale keď som pracoval v poradni pre budúcich adoptívnych rodičov, tam bolo často cítiť lásku po rokoch aj napriek tomu že prekonali veľa. A z mnohých ľudí bolo cítiť tú lásku aj po dlhých rokoch. Myslím si, že existuje.
Tak teraz ste asi nepotešili tých, ktorí nemajú úspech pri jej hľadaní.
Ale oni si ju možno predstavujú zle. Predstavujú si ju podľa televízie, filmov a kníh. Tam je väčšinou zobrazovaná vášnivá láska v dobe rozkvetu a takú mnohí hľadajú. Ale tá vášeň a zaľúbenie sa vytráca. Musí sa zákonite transformovať do takej pokojnejšej a stálej lásky na hlbšej ľudskej úrovni.
To je možno ten problém.
To nie je zlé. Pretože aj tá môže dávať veľa. A túto formu už v tých médiách nevidíme.
Tam sa to väčšinou končí svadbou. V reále sa ňou začína.
Presne, lebo potom by to už bolo nudné.
Čo okrem straty ideálov trápi slovenské páry?
Je toho viac. Napríklad žiarlivosť a evergrínom zostávajú nevery.
Prečo?
Pretože dnes je ľahké niekoho si nájsť. Internet má aj v tomto veľkú silu.
"Neverná“ internetová generácia?!
Internet má na svedomí aj 70 percent nevier. Ďalšie dve desiatky kolegovia z práce a zvyšok iné príležitosti.
Prečo sme neverní?
Väčšinou preto, že niečo vo vzťahu nefunguje. A to často už pred samotnou neverou. Keď sa žena, či muž začne prihlasovať na zoznamky, asi niečo hľadá. Niečo chýba.
...a zoznamky sú jednoduchá cesta, ako to nájsť.
Je to fenomén dnešnej doby. Jednoduchá cesta, ako si nájsť niekoho, kto napríklad funguje ako citová opora. A neskôr to často prerastie aj do iného vzťahu.
Hľadá sa ideálny partner?
Psychológovia májú pojem partnerská hodnota - to je napríklad charakter, fyzická príťažlivosť, úspech, rodičovské hodnoty... A to, nakoľko vnímame svoju hodnotu, ovplyvňuje naše očakávania od partnera.
Chceme ho mať minimálne takého hodnotného, ako sme my?
Minimálne. Možnosti sú dnes bohatšie - môžeme sa skrášľovať, ľahšie dosiahnuť úspechy. A logicky rastú aj naše očakávania, ale vždy rastú s tým, ako vnímame seba.
Sú tie ideály dobré alebo zlé?
Nedajú sa poprieť, je to niečo v nás a je to prirodzené. Netreba sa ich báť, sú spojené s inštinktmi, pudmi, minulými vzťahmi a túžbami. Na základe nich hľadáme to najlepšie, čo môžeme dosiahnuť. Ako motivačná sila sú fajn, ak tie ideály nedosiahneme, je umenie byť šťastným.
To neznie ako happy end.
Základ je uvedomiť si, že ideálny muž ani žena neexistujú. Musíme robiť veľa kompromisov, ale podľa mňa to zvládneme. Verím tomu, že nie sme úplne uletení - nekompromisní idealisti.
Kto je Richard Gróf
Vyštudoval psychológiu na Univerzite Komenského, doktorandské štúdium absolvoval na Masarykovej univerzite v Brne. Päť rokov pracoval v manželskej a rodinnej poradni, aktuálne pracuje na oddelení psychiatrie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline. Poskytuje poradenstvo cez internet, vedie súkromnú poradňu a je autorom webu venovaného problému žiarlivosti. Prechodne pôsobí ako lektor, pedagóg a supervízor.