Katarína Chatzipanagiotou Petrovská, v Grécku žije 9 rokov
„Prišla som do Grécka na prázdniny. Spoznala som tu chlapca, zaľúbila sa a po zhruba ročnom chodení sme sa zobrali,“ začína svoj príbeh Katarína Chatzipanagiotou Petrovská pôvodom z Liptovského Mikuláša. Odvtedy už ubehlo deväť rokov a z Kataríny sa stala práva Grékyňa. Na Slovensko však nezabudla a na rodný Liptov občas chodieva za rodičmi.
Pretože je „teplomilná“, na grécke podnebie nedá dopustiť. V Solúne spolu s manželom vlastnia obchodík s klobúkmi a so šiltovkami. Ten však už nevynáša toľko, ako pred krízou. „Predtým sme za deň mali 150 eur v čistom. Teraz je to trojdňová tržba,“ približuje pomery.
Vyhovuje jej miestna kultúra a mentalita. „Na rozdiel od nás sa neboja dať najavo to, ako sa cítia. Radi sa zabávajú. Sú otvorení. S ničím nemajú problém,“ charakterizuje južanov a s úsmevom dodáva: „Nájdu sa však aj takí, čo vám jednoducho pijú krv. Tých si však nevšímam.“
Na otázku, či sú Gréci naozaj takí pohodlní, Katarína prosto odpovedá: „Áno. Sú, ale do toho ich donútil systém. Keď nad vami nestojí pevná ruka, ktorá sem-tam dokáže aj ,preplieskať,' nie je to dobré,“ vysvetľuje.
Krajine dvadsať rokov vládne tá istá vláda garnitúra, ktorá do verejnej správy „nasáčkovala“ všetkých svojich príbuzných. A potom sa čuduj svete, Grécko je pred bankrotom. „Len desať percent ľudí, ktorí sedia vo vláde, má na to aj potrebne vzdelanie. Zvyšných deväťdesiat sa tam ocitlo len preto, že tam má rodinu či známych.“ Podľa nej všetky zmeny, ktoré sa dejú v krajine v poslednom čase, Gréci vnímajú melancholicky a až teraz si uvedomujú, že už nemôžu žiť na úver. Situácia je natoľko zlá, že sa pre ňu bežné 50-eurové vreckové „stenčilo“ na dve až päť eur. „Pri súčasnej situácii sa bojím mať deti,“ uzatvára svoje obavy naša krajanka.