Prieskumy ukázali, že až 60 % slovenskej populácie inklinuje k vzdelávaniu, v ktorom však vo vysokej miere absentuje "európsky rozmer vzdelávania" a zameranie sa na rozvoj kľúčových kompetencií pre celoživotné učenie sa. Ide nielen o systematické mrhanie verejných aj súkromných zdrojov, ale prejavuje sa aj akoby ignorovanie "kompetenčnej objednávky" trhu práce. V širšom zmysle tak Slovensko nie príliš prispieva k napĺňaniu strategických zámerov Európskej únie stanovených v Lisabonskej dohode. Naplnenie ekonomických, hospodárskych, sociálnych, ekologických a ďalších synergických cieľov a efektov, ktoré si kladie a v budúcnosti bude klásť znalostná únia, vo významnej miere závisí od znalostí - kompetencií - jej občanov. Práve tu je potrebné si uvedomiť, že informačná spoločnosť nie je cieľom, ale prostriedkom na rozvoj znalostnej spoločnosti. Dozrieva tak čas na prehodnotenie prijatého princípu subsidiarity v edukačnej oblasti v Európskej únii.
Potreba reforiem vzdelávania
Aj keď sa doteraz investovalo nemalé množstvo prostriedkov do vzdelávania, prínos často nezodpovedal očakávaným predpokladom, a preto je potrebné hľadať také riešenia, ktoré by neboli náročné z hľadiska nákladov, ale aby prispeli k zefektívneniu a skvalitneniu vzdelávacieho procesu zvyšovaním počítačových zručností. Na tento účel Európska únia vyčlenila zdroje vo výške 44 miliónov eur na program eLearning. (Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2318/2003/ES bol v uplynulom období rokov 2004 - 2006 uvedený do života nový komunitárny program eLearning. Hlavným cieľom je efektívne zapojenie informačno-komunikačných technológií vo vzdelávaní a v odbornej príprave v Európe, ako východiska na celoživotné vzdelávanie.)
Aj slovenské univerzity, ako i vedecko-výskumné a vzdelávacie inštitúcie, sú prirodzenými strediskami zhromažďovania znalostí, pričom ich prvoradou úlohou je čo najefektívnejšie vzdelávať. Dnes je taká situácia, že prakticky každá univerzita, resp. jej vedenie, sa musí uchádzať o študenta, teda "svojho zákazníka", ktorým je nielen študent kontinuálne sa vzdelávajúci, ale je ním aj adept, ktorý:
ˇ pociťuje potrebu sa vzdelávať, no nemôže študovať z ekonomických dôvodov prezenčnou dennou formou štúdia,
ˇ pociťuje potrebu zmeny profesijnej orientácie, buď stimuláciou zo strany zamestnávateľov alebo z hľadiska rekvalifikácie nezamestnaných či nezamestnanosťou ohrozených ľudí alebo
ˇ vzhľadom na koncentrovanosť výučby do určitých periodických časových blokov pociťuje nedostatok príležitostí dôkladne sa oboznámiť s teóriou, nehovoriac o možnostiach jej precvičovania v praxi.
Potreba hľadať a zavádzať nové formy a metódy vzdelávania vyplýva aj zo zvyšujúceho sa záujmu niektorých vzdelávacích inštitúcií poskytovať ďalšie formy štúdia (v určitom stupni dištančného), ktoré nemajú žiadne, resp. veľmi malé nároky na počty učební, nízke prevádzkové náklady a minimálne požiadavky na ubytovanie študentov internátnym spôsobom. Z tohto hľadiska je tradičné vzdelávanie stanovenou dennou formou štúdia menej prístupné širokým vrstvám populácie. Práve tu sa otvára priestor na uplatnenie moderných informačno-komunikačných technológií (IKT) služieb, ktoré poskytujú ďalšie možnosti vzdelávania.
Elektronické vzdelávanie e-learning
Pružné vzdelávanie (angl. flexible learning) predstavuje novú filozofiu vzdelávania s centrálnym postavením študujúceho. Táto forma umožňuje uspokojovať študijné potreby heterogénnych cieľových skupín univerzitného a celoživotného vzdelávania s rôznymi časovými a priestorovými obmedzeniami. Zároveň zohľadňuje rozvoj vzdelávacích technológií a obmedzenosť finančných zdrojov vyčlenených na vzdelávanie. Svojou podstatou zastrešuje pojmy: dištančné či elektronické vzdelávanie, otvorené vzdelávanie, zdrojmi podporované vzdelávanie a iné doplnkové formy vzdelávania.
Elektronické formy vzdelávania poskytujú rýchly prístup k požadovaným informáciám. Čoraz častejšie sa objavuje nový systém vzdelávania a absolvovania kurzov či ponuka vzdelávacích modulov prostredníctvom služieb internetu (elektronické vzdelávanie) formou dištančného vzdelávania.
Rozlišujeme dve podoby e-learningu:
ˇ off-line vzdelávanie - nevyžaduje, aby bol počítač, ktorý študent pri výučbe používa, pripojený k počítačovej sieti? študujúci získavajú učebné materiály na disketách, CD alebo DVD nosičoch,
ˇ on-line vzdelávanie - vyžaduje zapojenie pracovnej stanice do počítačovej siete internet či intranet? študijné materiály sú distribuované prostredníctvom sieťových komunikačných prostriedkov.
On-line výučba sa realizuje dvoma spôsobmi:
- synchrónnou formou - je charakteristická tým, že všetci účastníci môžu komunikovať z rôznych miest, ale len v presne stanovenom čase prostredníctvom počítačových konferencií, interaktívnej video komunikácie, ale aj chatovaním alebo sa realizuje formou bežnej učebňovej výučby,
- asynchrónnou formou - študenti nemusia byť v rovnakom čase na rovnakom mieste, neštudujú v rovnakom okamihu? sami si zvolia čas prístupu k vzdelávacím materiálom? asynchrónna výučba je flexibilnejšia? príkladom sú korešpondenčné kurzy, e-mail, diskusné skupiny alebo webové stránky.
E-learning síce vyžaduje od študujúcich väčšie nároky na počítačové zručnosti a vedomosti, no ponúka alternatívne riešenie situácie vo vzdelávaní.
Ministerstvo školstva SR a krajské úrady sú už zapojené do zavádzania IKT do škôl v partnerstve so súkromným sektorom (spoločnosti Telenor Slovakia a Nextra) prostredníctvom pilotných projektov, ako je Infovek alebo v rámci projektu EUNIS - SK, ktorý vznikol v rámci dohody so spoločnosťou Microsoft a dodáva školám systémy MS Windows a MS Office. Tieto aktivity však nestačia a treba implementovať podporné technológie, ktoré sprístupnia multimediálne podporované štúdium. E-learning rieši túto situáciu a sprostredkúva celú škálu aplikácií a procesov na distribúciu obsahu vzdelávania cez internet, intranet, extranet, audio- a videotechnológiami, satelitnými prenosmi a podobne. Nenahrádza klasické triedy, ale ich dvíha na vyššiu úroveň.
Podporné systémy e-learningu
Vo výučbe na vysokých školách sa osvedčila najmä kombinovaná forma - prezenčná forma doplnená elektronickým vzdelávaním (tzv. blended learning). Na sprístupnenie e-learningu sa skôr používalo označenie portál. V súčasnosti je viac výstižné označenie vzdelávacie prostredie. Mnohé školy majú na intranetových stránkach zriadené virtuálne univerzity, ktoré ponúkajú potrebné služby pokrývajúce tak nároky prístupu k e-portálom, čiže obsahujú vstupy k prostrediam typu LMS - Learning management system - k systémom na riadenie štúdia, k LCMS - Learning content management system - k systémom úložísk pre správu univerzitného e-learningového obsahu s cieľom indexovania, vyhľadávania, správy a zdieľania informácií, ako aj sprístupnenia multimediálnych podpôr. Ide o produkty, ktoré ponúkajú automatickú podporu výučbového procesu integráciou:
ˇ nástrojov na tvorbu elektronických e-kurzov,
ˇ nástrojov na vytvorenie tzv. virtuálnej triedy (účastníci štúdia, pripojení prostredníctvom internetu z rôznych vzdialených miest, sa "stretávajú" v danom čase vo fiktívnej virtuálnej triede),
ˇ nástrojov na riadenie štúdia (časový rozvrhu štúdia, informácie o tutoriáloch, kurzoch, o termínoch odovzdania samostatných projektov a skúšok a pod.),
ˇ transferu študijných materiálov k študentovi, zoznamu odbornej literatúry, prípadne adries webových stránok prehlbujúcich a rozširujúcich študovanú problematiku,
ˇ systémov na zabezpečenie spätnej väzby medzi študentom a vyučujúcim,
ˇ sekcií, kam účastníci uvádzajú svoje pripomienky k obsahu organizácie kurzu, k študijným materiálom a hodnotia funkcie národného tútora (ak s ním komunikujú),
ˇ záznamov a archivácie študijných aktivít a študijných výsledkov,
ˇ generovania diplomov, certifikátov, potvrdení,
ˇ nástrojov na umožnenie štúdia bez pripojenia na sieť (off-line štúdium).
Štandardy
Na sprístupnenie e-learningu v systémoch dostupných cez internet sú určené štandardy obvykle tvoriace súčasť LMS systémov na riadenie vyučovania. Sú to tieto:
ˇ The World Wide Web Consortium (W3C),
ˇ IMS štandard je produktom IMS Global Learning Consortium Inc., ktoré prepája približne 150 organizácií s cieľom navrhovať štandardy na výmenu dát v oblasti e-learningu, založené na kódovacom jazyku XML. Obsahuje rôzne špecifikácie vrátane štandardov na prístup k informačným zdrojom, poskytuje metodickú kvalitu ap.
ˇ AICC patrí k jednému z prvých štandardov organizácie Aviation Industry CBT Comittee. Aj tento štandard prísne a konkrétne určuje, ako má fungovať výmena výučbových materiálov medzi kurzami a systémami, ako sa majú zálohovať dáta o výsledkoch študentov, ap. Umožňuje spravovať kurzy vytvorené nástrojmi popredných svetových dodávateľov, ako sú Click2learn.com, NETg, SkillSoft, Macromedia či SmartForce.com.
ˇ IEEE štandard Institute of Electrical and Electronics Engineers je zameraný na štandardizáciu Európy. Keďže prístup k štandardom IEEE nie je zadarmo, často sa využívajú jeho reprodukcie v podobe vyšších štandardov - napr. SCORM.
ˇ ADL - Advanced Distributed Learning štandardy boli vytvorené štandardizačnou skupinou Advanced Distributed Lerning Initiative, zriadenou Ministerstvom obrany USA. Ich úlohou je vývoj elektronickej podpory dištančného vzdelávania, tvorba kvalitných vzdelávacích materiálov, a podobne. Hlavnou úlohou ADL bolo predovšetkým vytvoriť prostredníka medzi priemyselnými a akademickými konzorciami (IMS, IEEE, AICC) a všeobecnými organizáciami (W3C, ISO). Výsledkom tohto úsilia je Sharable Content Object Reference Model - SCORM. Predstavuje štandard umožňujúci kvalitnú viacrozmernú interoperabilitu postavenú na kódovacom jazyku XML.
Vysokoškolské portály
VŠ portály integrujú pomocou týchto štandardov e-learning s ostatnými univerzitnými procesmi a poskytujú univerzite rozhranie k on-line zdrojom. Medzi známych predstaviteľov elektronických vzdelávacích prostredí patria WebCT (LMS), Moodle, eDoceo, iTutor (LCMS - český produkt), NetOp School (produkt dánskej firmy Danware Data A/S), uLern či Novitech learningový portál (podpora na tvorbu kurzov a školiteľskú činnosť). Spoločnou vlastnosťou uvedených prostredí je jednoduchosť použitia, nenáročnosť na platformu použitého operačného systému a použitie v prostredí internetu a internetového prehliadača. Výhodou systémov iTutor, eDoceo a uLern v porovnaní s WebCT a Moodle, ktoré sú pôvodne zamerané na angloamerické školstvo, je to, že tieto systémy sú tvorené v prostredí blízkom nášmu, uLern dokonca priamo na Slovensku a podpora výučby a nástroje na spoluprácu študentov sú vhodné pre naše podmienky.
Podľa hodnotenia spoločnosti Gartner, je prínos VŠ portálov vysoký s počtom cieľových používateľov okolo 20 - 50 %, a svoju vyspelosť dosiahnu za menej ako dva roky.
Realita trhu dodávateľov
Ďalej uvádzame charakteristiky jednotlivých systémov na riadenie e-learningu, ktoré môžu potenciálnych používateľov zorientovať v ponuke riešenie na našom trhu:
ˇ LMS EKP - Enterprise Knowledge Platform - produkt jej partnera spoločnosti Dupres Consulting SR a jej divízie e-learnmedia. Úspešne komunikuje s kurzami vytvorenými dodávateľmi elektronického obsahu z Českej a zo Slovenskej republiky, konkrétne Gopas, Kontis a Zebra. Z vývojových nástrojov určených na tvorbu on-line kurzov EKP plne podporuje kurzy vytvorené napr. v Macromedia Authorware, Macromedia FLASH s AICC/SCORM podporou a nástroje ToolBook II Assistant a Instructor.
ˇ LMS Moodle - Modular object-oriented Dynamic learning environment - je modulárne objektovo orientované dynamické výučbové prostredie. Systém Moodle je open source system, teda voľne šíriteľný softvér, určený na tvorbu internetových kurzov. Keďže na jeho vývoji pracuje komunita programátorov z celého sveta, rýchlo vznikajú nové dokonalejšie verzie. Využíva sa aj na podporu prezenčnej formy štúdia, kde boli vytvorené odlišné formáty kurzov pre denných študentov (týždenný) a pre dištančné štúdium (s ohľadom na rôznu organizáciu štúdia - tematický plán podľa typu konzultácií). Je vhodný aj ako voľná alternatíva ku komerčným e-learningovým systémom.
ˇ LMS Claroline - Systém Claroline je kurzovo orientovaný systém virtuálnej univerzity. Jeho nespornou výhodou je jednoduchosť pri obsluhe a rýchla aktualizovateľnosť kurzov.
ˇ LMS Eden - je českou alternatívou v akademickom prostredí rozšíreného systému LearningSpace. Producentom systému je spoločnosť Rentel. Systém má oddelenú časť pre tvorby kurzov len prostredníctvom klienta Lotus Notes, kde je nevyhnutné zaškolenie.
ˇ LMS eDoceo - je softvérový produkt firmy Trask Solution. Je to aplikácia, ktorá potrebuje na prevádzku webový server s relačnou databázou typu MS Access, MySQL, MS SQL server, Oracle alebo DB2. Je nezávislý od platformy OS (Windows, Linux).
Využitie multimédií
Druhým významným spôsobom realizácie e-learningu, ktorý môže byť rozvíjaný samostatne, je využitie multimediálnych technológií, osobitne rôznych foriem vizualizácie, na sprostredkovanie poznatkov a získavanie zručností. Ide vlastne o novú kvalitu audiovizuálnych učebných a didaktických pomôcok. Riešia čiastkový problém, ktorým je tvorba obrazových alebo multimediálnych učebných materiálov pre e-learning na konkrétne témy. Takéto metódy sú pre výučbu veľmi atraktívne a umožnia šetriť na experimentálnych zariadeniach na zabezpečenie laboratórnych cvičení. Vhodné sú najmä pre špecializované virtuálne učebne. Môžu to byť napríklad aj rôzne vizuálne postupy pri práci s programami so zvukovým komentárom a pod. Sú však cenovo nákladné a profesionálne náročné na tvorbu.
Systémom na sprístupnenie a správu týchto technológií, používaným v prostredí vysokých škôl je VRVS - Virtual Rooms VideoConferencing System, ktorý predstavuje videokonferenčný systém pre kolaboračnú prácu v prostredí internetu na podporu elektronickej formy komunikácie. Okrem videokonferencií umožňuje aj zdieľanie pracovnej plochy - obrazovky, čo sa využíva napríklad pri spúšťaní prezentácií, ktoré tvoria súčasť odbornej prednášky, kolektívneho riešenia určitého problému formou on-line diskusie, prípadne pri prezentácii didaktických postupov v procese výučby. Výhodou systému VRVS je možnosť plánovanie videokonferencií prostredníctvom kalendára akcií. Akcie je možné s predstihom naplánovať a oznámiť ich čas, miesto a konanie všetkým záujemcom. Vhodným prostriedkom na plánovanie videokonferencií je tiež Conferencing server, SharePoint Portal Server alebo MS Live Communications Server 2003.
S príchodom novej generácie systému s názvom EVO sa rieši problém tvorby integrovaného prostredia. Od mája 2006 sa stáva základným komunikačným prostriedkom Virtuálnej kolaborácie, čo znamená, že všetky pracovné porady a semináre VK sa budú realizovať vo virtuálnom prostredí EVO.
Perspektívy
V rámci využívania nových technológií sú na vysokých školách znovuobjavované a majú stúpajúci trend vo využívaní nasledujúce štyri technológie:
ˇ IP video pre e-learning (poskytujúce pripojenie rôznych samostatných bodov on-line video kamier). Tu sa predpokladá vysoký prínos a ich vývoj potrvá 2 - 5 rokov, kým dosiahnu akceptovateľnú zrelosť.
ˇ Virtuálne učebne budú potrebovať 2 až 5 rokov, kým dosiahnu technologickú vyspelosť.
ˇ Webové konferencie (distribúcia real-time prezentácií, zdieľanie obrazoviek a aplikácií, diaľkové ovládanie atď.) stúpajú na pomyselnej krivke vyspelosti, majú 5 až 20 % cieľových používateľov, budú potrebovať 2 až 5 rokov, kým dozrejú.
ˇ Siete s 802.11x štandardmi (ináč aj Wi-Fi siete, ktoré umožňuje bezdrôtový prenos dát v sieťach komunikujúcich protokolom TCP/IP) s vysokým očakávaným prínosom, s viac než 50 % používateľov dosiahnu zrelosť za menej ako 2 roky.
E-learning v podnikovom prostredí
Je zaujímavé porovnať vysokoškolský HCG s HCG pre podnikový e-learning. Okrem univerzít zahŕňa tiež komerčné podniky (t. j. tiež e-training). Tu spomenieme aj technológie, ktoré majú vysoký alebo stredný očakávaný prínos:
ˇ Smart Enterprise Suites - SES, ktoré vyjadrujú konvergenciu portálu, content managementu a podpory spolupráce do jediného integrovaného produktu. Tieto aplikácie sa nachádzajú sa na vrchole očakávania a vrchol vyspelosti dosiahnu za 2 až 5 rokov.
Pre podnikové riešenia ďalšieho vzdelávania zamestnancov je určené napríklad prostredie IBM Lotus Learning Space. Niektoré systémy, napríklad systém Tutor, je možné nielen kúpiť, ale ho aj prenajať či využívať formou plného outsourcingu. Použité technológie, ako sú MS SQL Server, MSDE, Oracle a MTS, umožňujú rozširovanie systémov s rastom potrieb organizácie, ako aj integráciu so štandardami a ďalšími systémami u zákazníka, ako je napríklad SAP R/3, ap.
ˇ E-learning suites - integrované produkty, ktoré majú štyri základné prvky, a to: LMS, LCMS, virtuálnu učebňu a profesionálne služby.
ˇ Course management systémy - systémy na on-line riadenie a zabezpečenie interaktivity e-learningových kurzov. Predpokladá sa vysoký prínos týchto aplikácií. Majú viac ako 50 % cieľových používateľov a budú potrebovať menej ako 2 roky na plnú vyspelosť.
Na Slovensku zatiaľ nemáme žiadnu univerzitu, ktorá by ponúkala akreditovanú výučbu čisto e-learningovou formou, okrem programu CNAP (Cisco Networking Academy program), ktorý funguje v spolupráci s Ministerstvom školstva SR v partnerských stredných a vysokých školách. Cieľom tohto programu je vytvorenie iniciatívneho združenia zástupcov štátnych a privátnych inštitúcií na podporu rozvoja e-learningových vzdelávacích aktivít predovšetkým v akademickej sfére, ako aj tvorbu podpory a priaznivých podmienok na využitie progresívnych IKT vo vzdelávacom procese v SR. V súčasnosti je k dispozícii 15 vzdelávacích modulov nielen z oblasti počítačových sietí, ale aj z ďalších IT oblastí.