Nízka digitálna gramotnosť, málo rozvinuté služby eGovernmentu, chýbajúci užitočný obsah na internete, nízka penetrácia najmä vysokorýchlostného širokopásmového prístupu na internet. To sú hlavné príčiny, prečo sa Slovensko nachádza na úplnom konci rebríčka členských krajín Európskej únie v oblasti informatizácie. Najzávažnejším dôsledkom toho je, že slovenská ekonomika dokáže menej zhodnocovať najnovšie poznatky, stáva sa menej konkurencieschopná, čo v konečnom dôsledku znižuje kvalitu života obyvateľov. V snahe upozorniť jednotlivé politické strany na tento stav a potrebu jeho zmeny IT asociácia Slovenska (ITAS), ktorá združuje vyše 70 najvýznamnejších domácich a zahraničných spoločností pôsobiacich na našom trhu v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), vypracovala rámcový pohľad na ich využívanie a možnosti pod názvom Informatizácia -- cesta k znalostnej ekonomike.
Dokument pripomína, že informačné a komunikačné technológie sa už stali bežnou súčasťou života. Umožňujú pritom dramatické zvýšenie produktivity, nové podnikateľské možnosti, výrazný nárast konkurencie, dostupnosť informácií a globalizáciu. A to sme ešte len na začiatku, lebo najväčšie prínosy z využívania možností IKT ešte len prídu. Slovensko je z hľadiska rozvoja informačnej spoločnosti ešte len v počiatočnej fáze, pričom zaostáva nielen za starými, ale aj za novými členmi Európskej únie. ITAS uvádza niekoľko porovnaní so starými členmi únie, teda s "pätnástkou". Počet obyvateľov s prístupom na internet je na Slovensku o polovicu menší než v EÚ15, v prípade vysokorýchlostného internetu dokonca len štvrtinový. V oblasti zavádzania verejných elektronických služieb (eGovernment) dosahuje Slovensko oproti EÚ15 len tretinovú úroveň. Elektronický obchod sa podieľa na celkovom obchode v podnikoch s vyše 10 zamestnancami oproti EÚ15 menej ako polovične. Navyše investujeme do informačných technológií menej -- 2,2 percenta oproti 3 percentám HDP v EÚ15.
IT asociácia Slovenska za hlavnú úlohu vlády považuje vytvoriť a zlepšovať prostredie pre konkurencieschopnosť a znalostnú spoločnosť, čo zhŕňa do štyroch hlavných okruhov opatrení: * minimalizovať zaťaženie podnikateľov a občanov zo strany verejnej správy; * pripraviť užitočný digitálny obsah a vzdelávanie pre znalostnú spoločnosť; * pripraviť pracovníkov pre dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie IKT; * nedeformovať konkurenčné prostredie v odvetví IKT.
Dobudovať eGovernment
Za najdôležitejšie kroky v minimalizovaní zaťaženia podnikateľov a občanov zo strany verejnej správy odborníci považujú zavedenie služieb eGovernmentu a zrovnoprávnenie používania elektronických a papierových dokumentov a komunikácie, výsledkom čoho bude sproduktívnenie verejnej správy.
Slovensko sa v oblasti zavádzania základných verejných elektronických služieb v rámci eGovernmentu nachádza ešte len na počiatku. Prioritou by mali byť implementované služby, pri ktorých je veľká frekvencia úradnej komunikácie. Medzi ne patria najmä colné konanie, DPH, štatistické výkazy, sociálne a zdravotné odvody, výkazy súvisiace so zamestnávaním, výpisy z obchodného a živnostenského registra, registra trestov a elektronické verejné obstarávanie. Nevyhnutným predpokladom na to je zabezpečiť pripravenosť verejnej správy, čo okrem iného znamená aj vybudovanie ústredného portálu eGovernmentu, v rámci ktorého bude centrálna elektronická podateľňa. Tým by sa malo zabezpečiť, aby v budúcnosti stačilo občanom a podnikateľom raz nahlásiť požadované informácie a tie by boli k dispozícii všetkým častiam verejnej správy. ITAS tiež navrhuje vybudovať legislatívny portál, kde by bolo možno nájsť všetky zákony a predpisy vrátane vysvetliviek a komentárov, čo by zlepšilo právne povedomie občanov. Centrálny elektronický portál práce by zasa pomohol spružniť dôležitý trh práce.
Rovnocennosť elektronických dokumentov
Základnou podmienkou úspešnosti elektronizácie verejnej správy je však zrovnoprávnenie elektronických a papierových dokumentov a komunikácie, aby sa odstránil dnešný jav, že niektoré údaje sa dajú síce nahlásiť elektronicky, musia sa však dodatočne poslať aj písomne. Na druhej strane by zasa občania a podnikatelia mohli dostať niektoré dokumenty, najmä výpisy z registrov, rýchlo v elektronickej podobe, pričom by boli rovnocenné s papierovými. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu je dotiahnutie používania elektronického podpisu. K jeho masovému využívaniu zatiaľ nedošlo napriek tomu, že príslušná legislatíva bola prijatá už v roku 2002. Je to aj preto, že úradníci zatiaľ nie sú plne vybavení zaručeným elektronickým podpisom a nemáme ho naimplementovaný na čipe v osobných dokladoch. Využívanie elektronických služieb vo verejnej správe by pomohlo radikálne zvýšiť jej efektivitu, čo znamená zvýšiť rýchlosť a kvalitu vybavovania, znížiť počet pracovníkov, a tým aj celkových nákladov. Získal by štát a jeho prostredníctvom aj občania ako daňoví poplatníci i používatelia služieb. Náklady na elektronickú komunikáciu sú totiž nižšie oproti nákladom na klasickú, papierovú formu, čo by sa mohlo prejaviť znížením poplatkov.
Digitálny obsah a vzdelávanie
Ani najlepšie informačné a komunikačné technológie a ich implementácia nepomôžu, ak nebudú kvalitne pripravení ľudia schopní ich plne využívať v práci, bežnom živote či vo voľnom čase. Slovensko bude pritom potrebovať nielen digitálne gramotných dnešných študentov a čerstvých absolventov škôl, ale aj ostatných občanov vrátane tých najstarších. To zatiaľ chýba. Podľa prieskumov index digitálne gramotných, teda schopných porozumieť informáciám a používať ich prostredníctvom IKT, mal v roku 2005 na Slovensku hodnotu 0,33. Na porovnanie -- v Českej republike to bolo 0,6 a v Európskej únii 0,8.V úsilí zmeniť to je úloha vlády nezastupiteľná. Zvýšiť digitálnu gramotnosť možno tým, že už na základnej škole by sa žiaci mali naučiť používať počítač, internet, e-mail, textový editor a tabuľkový procesor. Na strednej škole by sa už mali IKT používať vo vyučovaní niektorých predmetov, ako sú jazyky, matematika, fyzika či chémia, pričom voliteľnou maturitnou skúškou by mohla byť pokročilá digitálna gramotnosť napríklad v podobe Európskeho počítačového vodičského preukazu (EDCL). Na vysokej škole by potom IKT mali byť integrálnou súčasťou štúdia s trvalo a všade dostupným prístupom na internet pre každého študenta. Sledovanie prednášok cez internet či učebné predmety v elektronickej podobe by mali byť samozrejmosťou. Pokiaľ ide o ostatných občanov, vláda by mala výraznejšie podporovať vzdelávanie digitálne negramotných občanov. S tým je spojený aj rozvoj eLearningu, teda celoživotného vzdelávania prostredníctvom IKT, a vytváranie eContentu, teda užitočného digitálneho obsahu. V tomto smere má vláda veľké možnosti pomocou grantov podporovať vytváranie znalostných databáz a digitalizáciu knižníc, ktorá by sprístupnila vedeckú a odbornú literatúru.
Chýbajú odborníci
Nevyhnutným predpokladom na to, aby odvetvie informačných a komunikačných technológií mohlo plniť svoje úlohy, je dostatok kvalifikovaných pracovníkov. Obdobne ako v automobilovom priemysle, aj v prípade odvetvia IKT sa však začína výrazne prejavovať ich nedostatok. Potreby totiž silno narastajú. Napríklad aj preto, že nadnárodné spoločnosti, ako sú Accenture, Alcatel, Dell, Deutsche Telekom, HP, IBM, Orange a Siemens, vytvorili vyše 9 000 pracovných miest, ktoré produkujú najmä na export. K nim sa teraz pripája aj významný svetový výrobca počítačov Lenovo a ďalšie spoločnosti. Pritom náklady na vytvorenie pracovného miesta pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov z odvetvia IKT, tzv. biele goliere, sú totiž takmer päťkrát nižšie než náklady na vytvorenie pracovného miesta pre tzv. modré goliere z výroby. Práca tzv. bielych golierov je finančne hodnotená dvakrát lepšie než tzv. modrých golierov. To neznamená len ich osobnú vyššiu životnú úroveň, ale aj prínos pre štát vo forme platených daní. Len na dani z príjmu odvádzajú v priemere dva razy toľko, čo tzv. modré goliere. Navyše platia vyššie odvody a keďže môžu viac míňať, aj viac vo forme DPH. V konečnom dôsledku sú z hľadiska daní a odvodov pre štát až osemkrát "výnosnejší". Nezastupiteľná úloha vlády je zabezpečiť príslušné vzdelanie. Žiaľ, prestavba školstva pre potreby moderného hospodárstva pokračuje pomaly. Ako konštatuje ITAS už v súvislosti s digitálnou gramotnosťou, celý proces sa musí začať na základných školách. Nevyhnutná je tiež zmena profilácie niektorých stredných škôl a bakalárskeho štúdia na vysokých školách na informatiku tak, aby sa na nich vychovávali napríklad programátori, sieťoví špecialisti, správcovia IKT, hardvéroví technici atď. Nemožno však čakať len na budúcich absolventov. Treba vytvárať rekvalifikačné kurzy pre absolventov stredných a vysokých škôl zameraných na informatiku.
Nedeformovať konkurenčnosť
Odvetvie informačných a komunikačných technológií sa považuje za najdynamickejšie a najkonkurenčnejšie na celom svete najmä preto, že vlády a ďalšie orgány výkonnej moci doň zasahujú minimálne. Preto aj ITAS trvá na tom, aby sa naďalej minimalizovala regulácia zo strany štátu. Istou výnimkou je v súčasnosti telekomunikačný trh, kde je potrebné udržovať nedeformované prostredie. Ďalej by sa vláda mala vyvarovať intervencií vo forme dotácií a príspevkov, ktoré by mohli narušiť konkurenčné prostredie alebo preferovať niektorého výrobcu, dodávateľa či technológiu. Je tiež proti tomu, aby náklady na služby súvisiace s bezpečnosťou, ako je odpočúvanie či archivácia, znášali telekomunikační operátori a aby sa odvetvie IKT zaťažovalo nad rámec povinností definovaných v smerniciach Európskej únie. V tomto smere sa konkrétne spomína Recyklačný fond, ktorý neexistuje v iných krajinách únie, či spoplatňovanie počítačov a ďalších zariadení autorskými poplatkami.
Potrebné systémové riadenie
Aby vláda mohla rýchlo a efektívne realizovať načrtnuté úlohy, treba informatizáciu lepšie zabezpečiť inštitucionálne. To znamená, aby bola systémovo riadená, čo však podľa názoru odborníkov združených v IT asociácii Slovenska neznamená potrebu vytvoriť osobitné ministerstvo, ale v prvom rade posilniť koordinačné kompetencie inštitúcie zodpovednej za informatizáciu, ktorou je v súčasnosti ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a v rámci neho splnomocnenec pre informatizáciu. Taktiež zvýšiť objem prostriedkov určených na informatizáciu spoločnosti minimálne na 1,2 miliardy eur v rokoch 2007 -- 2013, pričom z fondov Európskej únie by malo byť k dispozícií v danom období minimálne 10 percent. Pripomeňme, že v rokoch 2004 -- 2006 podiel výdavkov na informatizáciu z fondov únie dosahoval iba 0,96 percenta, hoci v iných členských krajinách to bolo v priemere 7,3 percenta.
Dôležitá politická téma
IT asociácia Slovenska však nezostala len pri pomenúvaní úloh, ktoré treba urobiť v nasledujúcom období, teda po parlamentných voľbách a vytvorení novej vlády. So svojimi názormi oboznámila relevantné politické strany a súčasne sa usilovala zistiť postoje ich predstaviteľov k odvetviu IKT. Vzhľadom na to, že z najväčších politických strán mali vo svojich predvolebných programoch len štyri osobitné kapitoly venované informatizácii spoločnosti -- SMER-SD, SDKÚ, Slobodné fórum a ANO -- usporiadala okrúhly stôl za účasti zástupcov siedmich strán -- SMER-SD, SDKÚ, SMK, KDH, ANO, Slobodné fórum a SNS. Pozvaní zástupcovia ĽS-HZDS a KSS, ktoré sa navyše informačným technológiám vo svojich predvolebných programoch nevenovali, neprišli. Z vystúpení pri okrúhlom stole vyplynulo, že väčšina najsilnejších politických strán prejavila záujem o dokument i aplikáciu jeho myšlienok. Treba však vidieť, že programy politických strán sú rôznorodé čo do pozornosti téme informatizácie spoločnosti, ako aj do spôsobov, ako postupovať. Z vyhlásení pri okrúhlom stole a z programov politických strán vyplynuli však niektoré dôležité závery. Na financovanie informatizácie chcú dať SDKÚ a SMER-SD v rokoch 2007 -- 2013 približne miliardu eur, teda vyše 37 miliárd Sk, SMK 20 -- 35 miliárd Sk a ANO 20 miliárd Sk. Všetci sa zhodli, že súčasná pozícia a kompetencie splnomocnenca vlády pre informatizáciu sú nedostatočné a treba ich posilniť, aby sa eliminoval rezortizmus. Žiadna politická strana pritom nepredpokladá zriadenie samostatného ministerstva informatizácie, SDKÚ, KDH a SNS však podporujú zriadenie funkcie podpredsedu vlády pre znalostnú ekonomiku. Aj keď politické strany nechcú pokračovať v dlhodobom dotovaní internetu, SMER-SD sa vyslovil za dotácie vo vidieckych oblastiach, ktoré nie sú zaujímavé pre komerčné subjekty. Všetci sú aj za vstup tretieho mobilného operátora.
Z postojov niektorých strán
SMER-SD vidí súčasné problémy informatizácie predovšetkým v chýbajúcom politickom konsenze, ktorý by určil budúce smerovanie Slovenska. Chce zabezpečiť bezplatný prístup občanov k eGovernmentu zriadením bezplatných prístupových miest pre elektronickú komunikáciu vo verejne prístupných štátnych inštitúciách. Chce tiež znížiť daň z pridanej hodnoty na služby internetu a navrhnúť zákon o offsetoch, ktorý by pri veľkých štátnych objednávkach požadoval od dodávateľov kompenzačné obchody, resp. investície aj do oblasti IKT. SDKÚ chce postupovať v informatizácii spoločnosti ako doteraz, najmä pokračovaním v štrukturálnych reformách a vo vládnom programe Minerva. Za reálnu považuje kompletnú elektronizáciu všetkých verejných služieb, ako aj internej komunikácie v štátnej správe do roku 2010. SMK sa vyslovuje za to, aby súčasťou ukončenia stredných škôl bolo aj získanie osvedčenia o skúške z cudzieho jazyka, certifikát ECDL i vodičský preukaz, čo sú doklady, ktoré od nich čoraz viac vyžaduje prax. KDH stavia na dotiahnutí programov informatizácie v rezortoch, ktoré mali na starosti jeho ministri -- vnútro, spravodlivosť a školstvo.
Na rozdiel od obdobia spred štyroch rokov sa teda informatizácia spoločnosti stala politickou témou. Z predvolebných programov politických strán i vystúpení pri okrúhlom stole ITAS-u je zrejmé, že sa stane jedným z hlavných cieľov budúcej vlády bez ohľadu na jej konkrétne zloženie. Napokon, zaväzuje nás na to aj členstvo v Európskej únii. Jej nový strategický rámec "i2010 -- Európska informačná spoločnosť 2010" vyzdvihuje informačné a komunikačné technológie ako hnací motor integrácie prinášajúci rast konkurencieschopnosti výroby a služieb a zvýšenie kvality občanov života. Už programové vyhlásenie novej vlády nám ukáže, ako sa budeme k tomuto cieľu približovať.