Domácnosti sa menia na digitálne

Pojem digitálna domácnosť prestal už byť doménou futurológov či trhákom najvýznamnejších veľtržných prehliadok najmodernejšej techniky, ale začal klopať na dvere domov v Európe, USA i Ázii. Výsledkom je, že projekt, ktorý spustil v septembri 1994 Microsoft, sa stáva dominantou pri hľadaní darčekov na predvianočných trhoch.

Hlavným dôvodom nástupu projektu digitálna domácnosť je, že moderné technológie prenikli do každodenného života a obyvatelia vyspelej časti sveta si vytvárajú vlastný digitálny životný štýl. Digitálne televízory, videorekordéry a DVD prehrávače sa stávajú bežnou výbavou domácností. Prudko narastá predaj digitálnych fotoaparátov, MP3 prehrávačov, domácich kín či digitálnych audio zariadení. Navyše, ľudia si chcú voľný čas vychutnať, zbaviť sa svojich domácich starostí, venovať sa oddychovým aktivitám, cítiť sa príjemnejšie, jednoducho mať sa lepšie. Dokazujú to aj najnovšie prieskumy. Zostaňme v Európe, kde podľa prieskumov ľudia vlastnia viac modernej techniky než kedykoľvek predtým. Prevažná väčšina má pritom minimálne 7 zo 14 hlavných druhov domácej elektroniky. Výsledkom je, že až tri štvrtiny Európanov opisujú modernú techniku ako obohatenie svojho života a každý ôsmy Európan tvrdí, že by nemohol žiť bez digitálnej spotrebnej a výpočtovej techniky. Američania zasa ako jediní zo vzorky 20 krajín zaradili na rebríčku najpotrebnejších vecí televízor pred počítač, hoci až 27 percent z tých, ktorí používajú internet, si sťahuje z neho filmy alebo hudbu.

Spojenie dvoch svetov
Pravda, samotné vlastníctvo digitálnych zariadení či zariadení, ktoré sa dajú ovládať digitálnou technikou, ešte digitálnu domácnosť nevytvára. Nestačí totiž len nahromadiť množstvo rôznych zariadení. Digitálna domácnosť totiž, predstavuje koncept poskytovania všetkých možných foriem zábavy a služieb, ktoré bude domácnosť schopná využiť. Sprístupňuje pritom digitálny obsah na rôznych zariadeniach a na ktoromkoľvek mieste v dome, bez ohľadu na zdroj, a spája dva doteraz izolované svety v domácnosti - spotrebnej elektroniky a informačných technológií a integruje ich dohromady prostredníctvom hladko fungujúcej, interoperabilitnej domácej siete. Inými slovami, digitálna domácnosť bude poskytovať nielen klasické televízne programy, ale aj video a audio na vyžiadanie v hociktorý čas, elektronickú poštu, surfovanie po internete, rôzne predvolené služby, vzdelávanie (e-learning), nakupovanie (e-business), elektronické bankovníctvo (e-banking), hranie (e-gambling) a ďalšie známe či neznáme činnosti na základe jednoduchého diaľkového vyhľadávania a výberu. Nie je to nemenná záležitosť. Aj preto Microsoft svoj projekt priebežne aktualizuje a najnovšie doň obsiahol aj také služby, ktoré ešte donedávna neboli bežne k dispozícií, ako je identifikácia osôb pomocou čipov RFID, ovládanie spotrebičov hlasovými povelmi, rozpoznávanie osôb podľa ich tváre, používanie inteligentných čipových kariet či ovládanie spotrebičov pomocou gest. To všetko je možné, ako to vyjadril šéf spoločnosti Intel Craig Barrett, lebo ,,digitálna domácnosť je kombináciou sieťovo prepojených zariadení, spotrebnej elektroniky, stolových počítačov i vreckových digitálnych asistentov (PDA)". Kľúčovými sú pritom kvalitné zobrazovacie a komunikačné technológie a výpočtový výkon.

Prepotrebná zlatá baňa
Nový digitálny životný štýl však nie je len veľkým lákadlom pre samotných spotrebiteľov. Súčasne je to veľký prísľub či doslova zlatá baňa pre väčšinu IT spoločností, ktoré sa ešte nespamätali zo zrútenia sna o ,,dot-comoch" v roku 2001. Podľa názoru analytikov by mal trh domácností dosiahnuť v najbližších troch až siedmich rokoch len v USA objem asi 250 miliárd dolárov a v celom svete až tisíc miliárd dolárov, a to je nepochybne najväčšia príležitosť pre svet informačných technológií. Možno sa to zdá byť prehnané, ale len v minulom roku utratila priemerná rodina vo Veľkej Británii na vybavenie domácností modernou elektrotechnikou 2 850 eur a do roku 2007 sa má táto suma zvýšiť na 3 650 eur. V ďalších krajinách je tento nárast podobný.
To všetko spôsobuje, že pohľad na digitálnu domácnosť zatieňuje tvrdý konkurenčný boj medzi dodávateľmi jej jednotlivých súčastí, najmä tých, ktoré možno označiť za nové centrum digitálnej domácnosti. Preto pre výrobcov počítačov je týmto centrom počítač, Sony a Panasonic však tvrdia, že je to televízor, Nokia a Motorola zaň považujú mobil. Hoci sa pracuje na každej možnosti, v skutočnosti je to vedľajšie, lebo všetky tieto zariadenia musia spolupracovať nielen medzi sebou, ale ešte aj s ďalšími. Veď podľa výskumnej spoločnosti Forrester Research Inc. sa na dodávkach pre digitálnu domácnosť podieľa desať dodávateľských odvetví, medzi ktoré patria spotrebná elektronika, výpočtová technika, firmy zaobstarávajúce obsah, tvorcovia hier, telekomunikácie, káble. Napriek tomuto súpereniu sa však napokon dokázali spojiť a v roku 2003 založiť združenie Digital Living Network Aliance (DLNA) ako platformu na vytváranie interoperability, založenej na otvorených priemyselných štandardoch. Dnes má DLNA už skoro 250 členov z radov najvýznamnejších svetových producentov príslušných zariadení a prevádzkovateľov služieb.

Všetko si budeme meniť
Veľtržné i marketingové aktivity týchto firiem, rovnako ako aj skutočnosť, že zábavný priemysel je najviditeľnejší a najpríťažlivejší, dáva do popredia práve vývoj digitálnej domácnosti v tejto oblasti. Nejde pritom o zakonzervovanie súčasného stavu, teda mať televízor s klasickou obrazovkou, domácim kinom a k nemu videorekordér či DVD rekordér s vlastnou audiotékou či videotékou, káblovým či satelitným televíznym pripojením alebo členstvo v najbližšej videotéke. Všetko sa bude musieť vymeniť. Televízor musí mať obrazovku z tekutých kryštálov alebo plazmy, navyše musí mať oveľa väčšiu stenovú veľkosť a najlepšie, keď bude aj s vysokým rozlíšením HDTV. Postupne vymiznú videorekordéry a z DVD rekordérov sa uplatnia len tie s vlastným veľkým pevným diskom. Prednosť však dostanú programy, ktoré sa budú sťahovať z videoték na sieti. Načo totiž vlastniť stovky videopások či DVD-čiek, ktoré si často ani raz nepozrieme, keď si možno vybrať video na požiadanie (VoD) z ľahko dostupnej sieťovej videotéky za minimálnu sumu. Podobne to bude aj s audionahrávkami. Do problémov sa dostanú rozhlasové stanice, ktoré hrajú na želanie širokému okruhu poslucháčov. Každý si však bude môcť vybrať zo sieťovej audiotéky piesne, ktoré chce počuť v poradí, aké uprednostní, a navyše ešte ich bude môcť počúvať nielen doma, ale napríklad si ich prehrať aj do svojho auta v najvyššej kvalite. Alebo, ak sa sústredí na hudbu a musí prechádzať z miestnosti do miestnosti, zariadenia digitálnej domácnosti budú sledovať jeho pohyb a púšťať hudbu v jednotlivých miestnostiach tak, aby si ani neuvedomil zmenu prostredia. Obdobne sa síce bude dať zastaviť napríklad film na vyžiadanie, čo vôbec neprekáža ani v najnapätejších situáciách, ale napríklad futbalové stretnutie, ktoré sa najlepšie sleduje on-line, sa bude dať pozerať aj v ďalších miestnostiach, cez ktoré budeme potrebovať prejsť či sa tam dočasne zdržať, a nielen v obytných, ale napríklad aj v kúpeľni či na toalete. Zábavu predstavujú aj vlastné digitálne fotografické snímky či videozáznamy, na uskladňovanie ktorých nebude potrebný veľký disk či iné pamäťové zariadenie, ale bude stačiť virtuálna pamäť, ktorá bude v pamäťovom sklade prevádzkovateľa širokopásmového pripojenia.
Málokedy sa stáva, žeby v dome či byte žil len jediný človek, a teda by stačilo, aby celý systém digitálnej domácnosti plnil len jeho požiadavky. Preto sa počíta s tým, že digitálnu domácnosť budú môcť využívať na jednej strane všetci spoločne sledovaním napríklad videonahrávky z dovolenky, alebo každý osve s rozdielnym programom - otec bude v pracovni sledovať futbal, matka v obývačke romantický film z videotéky na požiadanie, syn bude hrať vo svojej izbe digitálnu hru a dcéra bude počúvať vo vani hudbu.

Diaľkovo ovládaná kuchyňa
Aj keď sa v súvislosti s digitalizáciou domácnosti väčšinou upriamuje pozornosť na zábavu, zo štúdie Internet Home Aliance, čo je združenie firiem podporujúcich myšlienku inteligentných domácností, prekvapujúco vyplýva, že najväčší dopyt je po kuchynských aplikáciách, rodinných komunikačných systémoch, monitoringu činnosti jednotlivých členov domácností a možnosti pripojenia na internet prakticky z ktoréhokoľvek miesta v dome či byte. Pokiaľ ide o činnosti mimo zábavu sa zatiaľ najviac spomína zabezpečenie ochrany domu v čase prítomnosti, najmä keď je dom prázdny, otváranie vstupných dverí do domov, garáží či celých areálov, monitorovanie činnosti detí vrátane pokoja pri spánku tých najmenších, ako aj nastavovanie funkcií kúrenia, klimatizácie či plynulého zažíhania a zhasínania svetiel. Ide totiž o funkcie, ktoré si možno už dnes bez problémov zadovážiť, aj keď bez integrácie do digitálneho domáceho celku. Pravda, aj v tomto smere už začína výrazný postup.
Vysávač Electrolux, ktorý sám vysáva, si možno kúpiť už aj u nás. Talianska spoločnosť Merloni Elettrodomestici v Miláne už predstavila pod značkou Ariston Digital aj ďalšie novinky určené priamo pre digitálnu domácnosť, ktoré majú pripojenie na internet. Dominujú interaktívna chladnička, samočistiaca rúra, inteligentná umývačka riadu a automatická pračka. Talianske domácnosti pritom budú mať ako prvé vo svete k dispozícii novú koncepciu využitia domácich spotrebičov, ktorá nie je založená na kupovaní, ale na prenájme. Spoločnosť Merloni totiž uzavrela dohodu s talianskou elektrárenskou distribučnou spoločnosťou Enel Distribuzione o požičiavaní práčok poslednej generácie Margherita Dialogic, vybavenej elektronickým displejom a inovatívnymi pracími programami, umožňujúcimi značnú úsporu elektrickej energie, vody a prášku na pranie. Projekt pritom zahŕňa nielen požičanie práčky, ale aj jej inštaláciu, testovanie, tele-asistenciu, tele-diagnostiku a službu telefonického upozornenia. Priemerná cena za jeden cyklus prania je jedno euro. Vychádza z nákladov na samotné využitie práčky a na elektrickú energiu, ktoré sa okamžite odpočítajú z účtu spoločnosti Enel. Súčasťou súboru nových výrobkov Ariston Digital je aj televízor, ktorý ako prvý vo svete umožňuje kontrolovať a riadiť domáce spotrebiče pomocou obyčajného diaľkového ovládača pri súbežnom sledovaní filmu. Na obrazovku si možno totiž nastaviť informácie o činnosti jednotlivých spotrebičov, ktoré sa týkajú nielen skončenia pracieho cyklu v práčke, ale napríklad aj upozornenia, že deti zabudli zavrieť dvere na chladničke. Rovnaké funkcie možno samozrejme využívať aj pri prístupe k týmto spotrebičom prostredníctvom internetu.

Ceny sa výrazne znižujú
Masové rozširovanie konceptu digitálnych domácností je však spojené s piatimi základnými predpokladmi. Prvým je dostatočné rozšírenie širokopásmového internetu, a to tak pevnými linkami, ako aj bezdrôtovým prenosom. V tomto smere je na tom najlepšie Južná Kórea, kde penetrácia širokopásmového prístupu na internet už prekročila 80 percent. Ide pritom o internet s rýchlosťou prenosu 5 až 10 megabitov za sekundu, čo by malo postačovať na dodávky filmov v rámci služby Video on Demand. Druhým uvedenie novej hardvérovo-softvérovej technológie spoločnosti Intel pre domácu zábavu s označením ViiV. Jej charakteristickými znakmi sú jednoduchosť používania, výkon a konektivita. Jednoduchosť a pohodlie ovládania má pritom poskytnúť klasický diaľkový ovládač, pričom osobný počítač sa bude zapínať a vypínať jediným tlačidlom a celý proces bude okamžitý ako pri televízoroch. Tretím dôležitým predpokladom je uplatnenie nového softvéru spoločnosti Microsoft Windows Media Center, ktorý zabezpečí riadny chod celej digitálnej domácnosti. Štvrtým predpokladom je dostatok vhodného obsahu, ktorý musia zabezpečiť špecializované spoločnosti. A napokon piatym, pre väčšinu ľudí najvýznamnejším, bude cena za zariadenia a prevádzku digitálnej domácnosti. Keď si majiteľ spoločnosti Microsoft Bill Gates postavil v deväťdesiatych rokoch jeden z prvých digitálnych, alebo ako sa tomu vtedy hovorilo chytrých domov, vyšlo ho vybavenie na viac než dva milióny dolárov. Pravda, vtedy ešte širokopásmové technológie a softvérové a hardvérové produkty na podobné projekty boli na rozdiel od súčasnosti komerčne nedostupné.
Iste, aj dnes môže digitálna domácnosť stáť veľmi veľa, ak sa napríklad rozhodnete pre veľký plazmový televízor, ktorý by mal byť navyše v každej miestnosti. Pravda, aj tieto náklady sa dajú racionalizovať do najnevyhnutnejších, a teda oveľa nižších. Hovorca Microsoftu pre ČR a SR Jiří Grund uviedol, že nové multimediálne počítače vybavené technológiou ViiV a softvérom Windows Media Center budú stáť podľa konfigurácie od 25 000 až do 30 000 Kč. Pokiaľ pôjde o ceny za samotné služby, budú nepochybne rôzne, a zo začiatku, ako to v podobných prípadoch býva, aj vyššie. Gabriel Berdár, šéf Českého Telekomu, ktorý predstavil na tohtoročnom veľtrhu Invex v Brne firemný projekt Digitálna domácnosť, sa domnieva, že ich cena by mohla byť niekoľko sto, maximálne niekoľko tisíc korún mesačne podľa množstva a druhu využívaných služieb. Dôležité pritom je, že jednotlivé produkty majú byť postupne k dispozícií ešte koncom tohto a v budúcom roku.

Dominantné telekomy
Presadzovania projektov digitálnej domácnosti sa v Európe chytili práve národné telekomunikačné spoločnosti, ktoré sa snažia vzdorovať tlaku mobilných a alternatívnych operátorov rozšírením svojich služieb. Doterajšia pevná hlasová linka sa pritom stáva z hlavného programu už len akýmsi doplnkom. Národné telekomunikačné firmy, ako sú British Telecom, Deutsche Telecom, ale dokonca aj Český Telekom, stavili na rýchle budovanie širokopásmového pripojenia na internet, ktoré sa stáva základným nástrojom nielen na šírenie dátových služieb, ale aj videa a samotného hlasového spojenia. Nejde pritom len o budovanie širokopásmových pevných liniek, ale aj bezdrôtového spojenia WiMAX a pripojiteľných bezdrôtových wi-fi hot spotov. Podobne by to malo byť aj na Slovensku.
Slovak Telecom i mobilní operátori budujú na Slovensku siete širokopásmového pripojenia na internet. Slovak Telecom pritom dokončil digitalizáciu siete prostredníctvom technológie NGN, čím sa stal operátorom prevádzkujúcim jednu z najväčších IP NGN sietí na svete. Prvou lastovičkou jej využitia je pritom služba Video on Demand, ktorú priniesol Slovak Telecom na slovenský internet prostredníctvom dvoch sekcií - Filmy a Adult zo svojej portálovej stránky www.station.sk. Cena za jedno stiahnutie filmu sa pritom pohybuje od 55 do 79 Sk. Takže je zrejmé, že projekt digitálnej domácnosti sa začína formovať už aj na Slovensku.