Porekadlo hovorí, kde sa dvaja bijú, tam tretí zvíťazí. V tomto prípade, kde súperia dva nové formáty optických diskov Blu-ray a HD DVD, bude zrejme ako už veľa ráz doteraz víťazom samotný spotrebiteľ. Pretože ten určí, ktorý z týchto dvoch nádejných formátov bude dôstojným nástupcom dnešného DVD nosiča.
O čo vlastne ide v tejto novodobej bitke dvoch konkurenčných formátov optických médií, si v krátkosti povieme, a zároveň predstavíme aj ich základnú charakteristiku a zhodnotíme ich vývoj.
Veľkí výrobcovia elektroniky sa rozdelili na dva tábory, podľa toho, ktorý z formátov podporujú. Na toto rozdelenie, tak ako vždy, doplatí zákazník, pre nekompatibilitu týchto formátov navzájom.
Blu-ray
- prosím vedľa tohto nadpisu vložiť LOGO BLU-RAY
Disk Blu-ray (z anglického Blue-ray, teda modrý lúč) je jeden z najnovších formátov vysoko kapacitných optických diskov, ktorý vyvíja asociácia Blu-ray Disc Associacion (BDA), za ktorým stoja poprední svetoví výrobcovia elektroniky, ako sú Apple, Dell, Hitachi, Hewlett-Packard, JVC, LG, Mitsubishi, Panasonic, Pioneer, Philips, Samsung, Sharp, Sony, TDK a Thomson. Podpora zo strany filmových štúdií sa konečne dostavila v podobe štúdia Paramount Pictures, ktoré sa iba nedávno postavilo na stranu Blu-ray.
Blu-ray (BD) disk pôvodne označovaný aj ako DVR vyvinuli firmy Sony a Philips už v roku 1995. Jeho názov Blu-ray je odvodený od farby vlnovej dĺžky lasera (405 nanometrov), ktorý číta dáta uložené na nosiči. Vzhľadom na nižšiu vlnovú dĺžku umožňuje systém Blu-ray uložiť na štandardný disk s priemerom 12 cm niekoľkonásobne viac dát ako na DVD, ktoré používa na čítanie červený laser s vlnovou dĺžkou 650 nanometrov. Menšia vlnová dĺžka zmenšuje rozptyl a umožňuje menší rozstup stôp. V praxi to znamená, že dáta môžu byť na povrch disku zapisované väčšou hustotou.
V roku 1995, keď bol odsúhlasený štandard DVD sa firmy Philips a Sony neuspokojili s malou účasťou na projekte DVD, nechceli zmeškať príležitosť znovu, a tak v už spomínanom roku začali s vývojom jeho nasledovníka. Uvedenie diskov využívajúcich na čítanie modrý laser však nebolo možné pre vysoké náklady komerčnej výroby modrého lasera. Situácia sa zmenila až v roku 2002, keď japonská spoločnosť Nichia Corporation, ktorá vlastnila kľúčový patent na výrobu modrého lasera, ho predala firme Sony.
Najväčšou výhodou diskov Blu-ray proti HD DVD je ich veľká kapacita zápisu. Blu-ray disky sú schopné uchovať pri jednej zápisovej vrstve (single-layer) 23.3, 25 alebo 27 GB, pri dvoch zápisových vrstvách (dual-layer) 46.6, 50 alebo 54 GB, čo je asi 8 hodín HD (High Definition) videa. Blu-ray disky s ôsmimi vrstvami zápisu počítajú s neskoršou kapacitou 100 až 200 GB. Spoločnosť TDK už ohlásila prototyp 4-vrstvového Blu-ray disku s kapacitou 100 GB. Kapacita bude jednoznačne najväčšou prednosťou Blu-ray diskov. Na začiatku sa totiž vyskytli problémy s tým, že pri zmenšení vzdialenosti medzi jednotlivými stopami, ktoré vznikli následkom zväčšenej kapacity diskov, bol problém s čítaním disku už pri jeho malom zašpinení drobnými čiastočkami prachu. Riešenie našla firma TDK Corporation, ktorá vyvinula špeciálny ochranný povrch s označením Durabis. Teraz stačí len utrieť povrch Blu-ray, ako pri klasickom CD.
HD DVD
prosím vedľa tohto nadpisu vložiť LOGO HD-DVD
HD DVD (High Density Digital Versatile Disc), je jedným z formátov, ktorý sa vyvíjal hlavne na účely nadchádzajúcej HD TV éry, a tiež aj ako nástupca súčasných DVD diskov. HD DVD je veľmi podobný konkurenčnému formátu Blu-ray. Má takmer rovnaký spôsob zápisu, ktorý sa vykonáva tiež pomocou modrého lasera. Dokončovanie tohto disku sa naplno rozbehlo v novembri 2003 po tom, ako bol kódový názov Advanced Optical Disc zmenený na HD DVD.
Štandard HD DVD podporujú firmy Intel, Microsoft, NEC, Toshiba a Sanyo. Tomuto formátu svoju priazeň prejavili aj filmové štúdiá New Line Cinema, Universal Studios a Warner Bros. Práve podpora týchto štúdií bude zrejme výhodou HD DVD v konkurenčnom súboji s Blu-ray. Veľmi podobná situácia sa už raz udiala, a to v 80. rokoch minulého storočia, keď zvíťazil formát videokaziet VHS nad konkurenčným formátom Betamax práve vďaka majoritnej podpore veľkých filmových štúdií.
Kapacita jednej vrstvy (single-layer) HD DVD je 15 GB, dvojvrstvové nosiče (dual-layer) majú kapacitu 30 GB. Toshiba oznámila, že vo vývoji je aj trojvrstvový disk, ktorý by mal mať kapacitu 45 GB. Povrchová vrstva HD DVD má hrúbku 0,65 mm, rovnako ako súčasný DVD disk, ale omnoho viac ako povrchová vrstva Blu-Ray, ktorá má len 0,1 mm. Obidva formáty sú spätne kompatibilné s DVD a obidva používajú rovnaké metódy komprimácie dát: MPEG-2, Video Codec (VC1 je založený na formáte Windows Media 9) a H.264/MPEG-4.
Skutočnosť, že HD DVD, DVD a CD majú fyzicky rovnaké rozmery, prináša niekoľko výhod. Najdôležitejšou výhodou je spätná kompatibilita HD DVD s DVD, čo znamená, že prehrávač HD DVD je schopný prehrať aj staršie disky DVD. Ďalšou výhodou je, že spoločnosti lisujúce DVD môžu využívať súčasné výrobné vybavenie a na zmenu budú potrebné len malé úpravy. Vďaka štruktúre modernej snímacej hlavy s jedným objektívom pre oba typy laseru, červený (pre DVD) i modrý (resp. modrofialový, pre HD DVD), bude možné vyrábať kompaktnejšie prehrávače. Výhodou pre filmové štúdia by bol fakt, že na jednom disku by mohol byť film vo formáte DVD i HD DVD, čo umožní plynulejší prechod od staršieho formátu k novému.