Spoločnosti sa už dlho pri diktovaní pravidiel svojich služieb a manipuláciu s informáciami o užívateľoch spoliehajú na koncept informovaného súhlasu. Ten jednoducho povedané stanovuje, že firmy môžu s údajmi o používateľoch robiť, čo sa im zachce, ak to pred ľuďmi netaja.
Ako si (ne)chránime súkromie
Ak nedávne vystúpenie Marka Zuckerberga v Kongrese USA neukázalo nič iné, tak aspoň to, že tento základný pilier súkromia v online prostredí je jeden veľký podvod, napísal web Business Insider.
Informovaný súhlas funguje na predpoklade, že pri zaškrtnutí políčka pod zmluvnými podmienkami webových služieb či aplikácií sú zákazníci s firemnými praktikami uzrozumení.
Spoločnosti a úrady k nim potom pristupujú tak, že o podmienkach vedia a súhlasia s nimi. Niektorí americkí zákonodarcovia ale pri rokovaní so šéfom spoločnosti Facebook ilustrovali, že v prípade najväčšej sociálnej siete je táto predstava smiešna.
Ak si chcete zabezpečiť svoj Facebook, vo videu nájde podrobný návod ako na to.
Zmluvné podmienky Facebooku, ako podotkol demokratický senátor Brian Schatz, zahŕňajú viac ako 3200 slov a obsahujú 30 odkazov na doplnkové dokumenty, podobne sú na tom aj dátové predpisy spoločnosti.
Problém siaha za hranice Facebooku
"Bolo tu podľa mňa pekne vysvetlené. Ľudia naozaj netušia, s čím súhlasia," povedal Schatz. Väčšina užívateľov Facebooku si takmer určite nepreštudovala všetky podmienky používania platformy.
A tí, ktorí pravidlá prešli, pravdepodobne nerozumejú tomu, čo znamenajú, alebo čo z nich vyplýva. Obzvlášť ak ide o to, ako spoločnosť používa ich osobné údaje.
Problém s informovaným súhlasom ale siaha ďaleko za hranice Facebooku. O tento princíp sa opiera každá webová stránka, ktorú navštívite, každá aplikácia alebo softvér, ktorý si nainštalujete, každá služba, do ktorej sa prihlásite a skoro každé zariadenie, ktoré si kúpite.
Za právnickým jazykom zmluvných podmienok sa často skrývajú body, ktorými sa zákazník vzdáva práva žalovať druhú stranu v prípade, že mu produkt spôsobí škodu.
Ďalšie stanovujú limity prípadného odškodného a dávajú spoločnosti právo predávať alebo odovzdávať jeho osobné informácie ľubovoľnej tretej strane.
Podniky navyše môžu svoje užívateľské podmienky kedykoľvek upraviť. Stačí iba o zmene informovať, čo sa spravidla deje formou listu, e-mailu alebo upozornenie na webovej stránke. Ak vám unikne, je to váš problém.
Ľudia za dotknutými službami, tak ako Zuckerberg, musia dobre vedieť, aká klamná predstava informovaného súhlasu naozaj je. Ľudia po inštalácii aplikácie alebo kúpe zariadení obvykle zmluvným podmienkam nevenujú pozornosť a chcú hlavne produkt začať čo najskôr používať.
"Pozrite sa, som rovnako zlý ako všetci ostatní. Vidím aplikáciu, chcem ju, stiahnem si ju, tie veci prosto len preletíte," zveril sa republikán Michael Burgess. Dotazovanie Zuckerberga nielen že fikciu informovaného súhlasu obnažilo, zvýraznilo tiež nebezpečenstvo stavu, kedy spoločnosti na tento koncept spoliehajú, aby sa ochránili.
Keď ľudia začnú chápať, čo je obsiahnuté v textoch, ktoré údajne odsúhlasili, často veľmi spokojní nie sú. A keď sú nespokojní zároveň členovia Kongresu, neveští to pre zainteresované spoločnosti nič dobré.