Európska legislatíva o ochrane dát GDPR, ktorá vstúpi do platnosti v polovici roka 2018, robí vrásky rade veľkých firiem. Tie budú musieť do budúcna zabezpečiť ukladanie súkromných užívateľských dát v súlade s veľmi prísnymi zákonmi, a to pod hrozbou miliónových pokút. Ide napríklad o právo užívateľov na výmaz z databázy, na výpis dát, ktoré firma o užívateľovi ochraňuje pod. Jedno nové právo - právo na vysvetlenie - ale robí starosti firmám využívajúcim umelú inteligenciu, konkrétne strojové učenie pomocou neurónových sietí. Z povahy fungovania neurónových sietí totiž vyplýva, že nie je jednoduché vysvetliť, prečo počítač urobil tie závery, ktoré urobil. "Na rozdiel od štandardných algoritmov, ktoré používajú rozhodovanie ak-potom (if-then), sa strojové učenie neurónových sietí podobá čiernej skrinke. Nikto presne nevie, čo sa deje vo vnútri a prečo sa skrinka rozhodla tak a nie onak, "píše Juraj Jánošík z bezpečnostnej firmy ESET. Príkladom je jednoduchý e-shop, ktorý zákazníkovi odporučí, aké knihy by si mal kúpiť na základe jeho predchádzajúcich objednávok. E-shop na to využíva umelú inteligenciu, ktorá analyzuje tisíce ďalších zákazníkov a ich históriu objednávok. Výsledkom je odporúčanie, ktoré môže využívať desiatky rôznych parametrov. Pokiaľ by ale zákazník požadoval konkrétne a detailné vysvetlenie, prečo mu systém odporučil práve tú knihu a nie inú, nebude firma pravdepodobne vedieť ponúknuť prijateľnú odpoveď nad rámec "systém si to myslí". Pokiaľ ide o odporúčanie knižiek, tak ešte o nič nejde. Ale podobný systém strojového učenia by tiež mohol "rozhodovať" o tom, či človek dostane pôžičku v banke, koľko zaplatí za cestovné poistenie alebo či bude prepustený z väzenia. Je jasné, že čím častejšie bude strojové učenie využívané, tým dôležitejšie veci budú elektronické mozgy rozhodovať. To je významný problém, a to nielen z hľadiska technologického, ale aj právneho, poťažmo aj psychologického. Ľudský mozog totiž čelí podobnému problému, aj keď si to málokto pripúšťa. Keď sa vás niekto spýta, prečo ste sa rozhodli dať si k obedu pizzu a nie šalát, môžeme si myslieť, že ten dôvod poznáme. Prvadepodobne je to však spätná racionalizácia a skutočný dôvod nášho rozhodnutia nám je skrytý, upozorňuje psychológ Daniel Kahneman, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Musíme si zvyknúť, že pôvod problémov, ktoré vyčítame počítačovej umelej inteligencii, môžeme často hľadať sami u seba.Pixabay

Pred 40 rokmi Američan Gary Thuerk poslal prvý spam

Ponuky tovarov, služieb, reklamy s dôveryhodným i pochybným obsahom obsahujú maily označené ako "nevyžiadaná pošta" alebo tzv. spam.

Prvý spam prišiel do schránok elektronickej pošty pred 40 rokmi, 3. mája 1978 a jeho autorom bol pracovník marketingu v americkej spoločnosti Digital Equipment Corporation (DEC) Gary Thuerk. Mail sa šíril v sieti nazývanej ARPANET, ktorá vznikla v USA v roku 1969 a bola predchodcom súčasného internetu.

Gary Thuerk vo svojej správe informoval o nových verziách operačného systému pre počítače od DEC a ich podpore pre prácu v ARPANET-e. Zároveň pozýval na prezentácie nových produktov, ktoré sa 9. a 11. mája 1978 konali v Kalifornii.

"Pozývame vás pozrieť si systém 2020 a vypočuť si viac o rodine Decsystem 20," znela časť správy, ktorú Gary Thuerk rozposlal na 397 adries užívateľov siete ARPANET.

V tom čase ich bolo dohromady asi 2600. Adresy mali jednoduchý tvar: meno@miesto, teda neexistovali žiadne domény, a adresár bol k dispozícii v tlačenej, papierovej podobe. Hoci Thuerk začal s prípravou svojej správy už 1. mája, trvalo mu dva dni, než ju úspešne rozposlal.

Jeho skutok zachytila aj Guinessova kniha rekordov. "Najstarší svetový spam bol poslaný 12:33 Eastern Daylight Time (EDT), letného času východnej časti USA Garym Thuerkom, ktorý pracoval pre Digital Equipment Corp. (DEC, USA). Bol poslaný na 397 emailových účtov ARPANET (Advanced Research Projects Agency Network),“ uviedol portál a dodal, že originálny email ešte stále existuje.

"Myslel som si, že je to marketing v elektronickom prostredí," povedal Gary Thuerk o prvom spame, ktorý poslal ešte v predinternetovom čase a dve desaťročia skôr, ako mnohí Američania dostali svoju prvú e-mailovú adresu.

"Chceli sme čo možno najvyššiemu počtu ľudí dať vedieť o našom novom produkte," dodal "otec spamu", ako Garyho Thuerka nazval portál Pcworld.

Jeho mail vyvolal aj negatívne odozvy, dokonca aj od komunikačnej agentúry amerického ministerstva obrany (DCA), ktoré sieť ARPANET prevádzkovalo. Na druhej strane bol Thuerk s obchodnou odozvou na svoj spam spokojný.

"Predpokladám, že mail čítalo asi 200 adresátov. Na predvádzanie prišlo okolo 40 ľudí. A 40 ľudí z 200 alebo aj zo 400 znamená veľmi dobrú odozvu," uviedol Thuerk.

Význam slova spam - nevyžiadaná pošta, spočíva v hromadnom rozosielaní emailov užívateľov, ktorí o ňu nestoja. Spravidla obsahujú reklamu či hoaxové správy. Môžu tiež obsahovať vírusy alebo podvodné ponuky.

Slovom spam sa označujú aj komentáre pod článkami alebo v diskusných fórach, ktoré sú primárne určené na to, aby robili reklamu jeho autorovi. Všeobecne sa tak označuje akýkoľvek obsah na internete, ktorý nemá hodnotu pre návštevníkov a slúži len na propagáciu jeho autorov.

Moderní emailoví klienti sa usilujú redukovať množstvo prijatého spamu pomocou tzv. anti-spamových filtrov, definoval spam it-slovník.cz.

Samotný výraz „spam“ však vznikol z pomenovania mäsovej konzervy, ktorá sa od roku 1936 predáva vo Veľkej Británii. Podľa niektorých zdrojov ide o skratku Shoulder of Pork and hAM (bravčové lopatky a šunka), podľa iných skratka znamená Spiced hAM (okorenená šunka), pričom presný význam pozná len úzky kruh ľudí vo vedení spoločnosti, ktorá konzervy vyrába.

Za prvý spam, ktorý nemal elektronickú podobu, sa však považuje plošné rozposielanie telegramov v USA, v ktorých boli adresáti už od roku 1864 do veľkej hospodárskej krízy informovaní o investičných ponukách. Gary Thuerk je ako konzultant a zakladateľ e-marketingu aktívny dodnes.

#SPAM