Pod pojmom “smart city”, teda inteligentné mesto, si mnohí z nás zrejme predstavia mesto plné kamier, senzorov, obrazoviek a ďalších typov technológií. Na medzinárodnej konferencii Jarná ITAPA sme si však vypočuli trocu iný názor na inteligentné mestá.
Pohľad na technológie sa totiž mení. Nejde už nutne len o čo najmodernejšie vybavenie a zariadenia, ale aj o zapojenie ľudí. Bez ľudských dát a podnetov by boli všetko len technologické opatrenia.
Ako sa vo výsledkoch pilotných projektov ukázalo, sú to práve ľudské podnety, čo dokážu vďaka technológiám hýbať legislatívou.
Mestá sú na začiaktu revolúcie. Musia si poradiť s nárastom obyvateľstva a zachovať kvalitné podmienky pre život. Z roka na rok sa totiž zvyšujú nároky na dopravu, spotrebu vody, energetiku a podobne.
Svoju víziu, ktorá sa vlastne už usídlila v praxi, nám v rozhovore priblížil jeden z rečníkov konferencie Jeremy Millard, riaditeľ neziskovej organizácie Third Millenium Governa a senior výskumník v Dánskom technologickom inštitúte.
"V inteligentných mestách ide o spoluprácu štyroch elementov. Teda vlády, mestských zastupiteľov, obyvateľov a poskytovateľov technológií. Iba ak budú všetci spolupracovať, môže sa situácia zmeniť," hovorí Millard. Priblížil nám aj konkrétny príklad, na ktorom si môžeme vysvetliť inteligentné mestá:
V Holandsku pohla skupina obyvateľov so zákonom o hlučnosti. Mnoho ľudí žijúcich v blízkosti letiska sa sťažovala na hluk. Bohužiaľ, vláda i miestni predstavitelia tvrdili, že všetko je v poriadku a úroveň hluku je prijateľná.
Ľudia si teda zaobstarali senzory hluku, ktoré postavili do svojich záhrad a na základe získaných dát preukázali, že úroveň hluku je vyššia a zároveň už neprijateľná. Podarilo sa im dokonca až dostať do praxe nový zákon.
Ďaším príkladom je širšie využitie rôznych senzorov na určovanie výšky znečistenia pôdy alebo ovzdušia. Ak viacero ľudí zistí podozrivé hodnoty, môžu dať opäť hromadný podnet do správy mesta.
Firmy, ktoré by z tohto modelu mohli profitovať, by mohli napríklad podnikať v oblasti solárnych panelov. Jednoducho sa vytvorí spoločný projekt, do ktorého sa budú ochotní zapojiť obyvatelia a s pomocou mestských úradov by sa mohlo dať niečo vyriešiť. Cieľom inteligentných miest je totiž aj efektívnejšie a "zelenšie" hospodárenie.
"Inteligentné mestá budú inteligentnými, pretože ich občania nájdu spôsob, ako vytvoriť a zmysluplne prepojiť ich vlastné aktíva, dáta a všetky ostatné zdroje," objasňuje Millard.
Na to všetko sú, samozrejme, potrebné aj peniaze, no zároveň - nie sú najdôležitejšie. Dôležitá je aj dobrá vôľa obyvateľov a spolupráca s poskytovateľmi technológií, či už sú to predajcovia elektorniky, vývojári atď.
Vlády, mestské zastupiteľstvá či lokálni podnikatelia sa vo všeobecnosti zároveň môžu uchádzať o rôzne granty a zapájať sa do programov, ktoré ponúka Európska únia v rámci eurofondov. Potrebné je začať lokálne a postupne sa dá rozširovať pole pôsobnosti.