Akým spôsobom môže únik dát zasiahnuť do života zákazníkov firmy ale aj jej zamestnancov? Na to sa pozrela štúdia „Od dátového vzostupu až po dátový pád: Riziká a odmeny súvisiace s ochranou osobných údajov“. Z nej vyplýva, že 43% podnikov na celom svete malo za posledný rok minimálne jednu zlú skúsenosť s únikom údajov, z čoho až v dvoch pätinách prípadov došlo k zásahu do osobných identifikačných údajov zákazníka, tzv. PII.
Výpoveď kvôli úniku dát môže podľa prieskumu postihnúť skutočne kohokoľvek bez ohľadu na pozíciu, ktorú má vo firme. V minulom roku mal problém dopad na generálnych riaditeľov až po rádových zamestnancov, ktorí vystavili zákaznícke dáta riziku.
- 45% malých a stredných podnikov,
- 47% veľkých podnikov muselo zaplatiť odškodnenie postihnutým zákazníkom,
- viac ako tretina – respektíve 35% malých a stredných podnikov a 38% veľkých podnikov zaznamenali problémy prilákať nových zákazníkov,
- viac ako štvrtina (27%) malých a stredných podnikov a 31% veľkých podnikov museli zaplatiť pokuty.
Údaje mimo kontroly zvyšujú riziko
V moderných firmách sa uchovávaniu citlivých osobných údajov prakticky nedá vyhnúť: 88% spoločností zhromažďuje a ukladá osobné identifikačné údaje svojich zákazníkov (PII) a 86% zhromažďuje a ukladá takýto typ informácií o svojich zamestnancoch.
Sú tu však aj nové predpisy, ako GDPR, ktoré znamenajú, že uchovávanie osobných údajov prináša aj riziká spojené s neplnením regulačných požiadaviek. Riziko je dosť veľké vzhľadom na to, akým spôsobom firmy uchovávajú dáta.
Približne 20% citlivých zákazníckych a korporátnych údajov sú uchovávané mimo firmy: v externom cloude, v súkromných zariadeniach zamestnancov (BOYD) alebo v tzv. SaaS aplikáciách. Kontrola dátového toku a ich bezpečné uchovanie sú tak pre podniky skutočnou výzvou.
Opatrenia na ochranu údajov nad rámec firemných pravidiel
Prieskum uvádza, že 86% firiem má zavedenú aspoň nejakú formu zabezpečenia údajov a takisto zavedené pravidlá, ktorými je zabezpečené dodržiavanie platnej legislatívy. Samotné pravidlá ochrany osobných údajov však nie sú zárukou, že s údajmi sa bude skutočne zaobchádzať správnym spôsobom.
„Zatiaľ čo únik údajov môže byť pre firmu ako takú zničujúce, môže mať tiež nemalý vplyv na životy ľudí – či už sú to zákazníci alebo zamestnanci, ktorí pochybili. Treba mať neustále na pamäti, že kybernetická bezpečnosť má dosah v reálnom živote a mala by zaujímať naozaj každého. Keďže dáta dnes už prechádzajú cez viaceré zariadenia a cloudové úložiská a s reguláciami, ako je GDPR, ktoré sú už v platnosti, je dôležité, aby firmy venovali ešte väčšiu pozornosť svojim stratégiám na ochranu údajov,“ hovorí Dmitry Aleshin, viceprezident pre produktový manažment v spoločnosti Kaspersky Lab.
Existuje preto potreba nasadenia bezpečnostných riešení, ktoré dokážu chrániť údaje naprieč celou infraštruktúrou – vrátane cloudu, zariadení, aplikácií a ďalších. Je potrebné zvýšiť povedomie o kyberbezpečnosti, no nielen medzi IT pracovníkmi, ale všetkými zamestnancami, keďže čoraz viac oddelení vo firme pracuje s údajmi a teda im musí byť jasné, ako ich uchovávať v bezpečí.
Nepodceňujte preto hrozbu a vyhľadajte niektoré z dostupných kyberbezpečnostných riešení, ktoré napĺňajú potreby firiem. Či už je reč o oblasti ochrany koncových bodov, prevencii pred DDoS útokmi, hybridnej cloudovej bezpečnosti, pokročilých službách v oblasti ochrany pred hrozbami a kyberbezpečnosti.