Zredukovať zložité spoločenské problémy na jednoduchú voľbu typu "áno / nie". Taký je cieľ zamestnancov Facebooku, ktorí vytvárajú pravidlá pre vymazávanie obsahu na rovnomennej sociálnej sieti.
Priveľká moc a primalá kontrola
Výsledok je však v niektorých otázkach zaujatý, obsahuje množstvo medzier aj chýb, píše v obsiahlej reportáži denník The New York Times (NYT). Facebook je podľa neho omnoho mocnejším globálnym arbitrom prejavu, než sám pripúšťa.
Reportáž vychádza z rozhovorov s "moderátormi" príspevkov či manažérmi Facebooku, analýzy interných e-mailov spoločnosti a najmä zo 1 400 stránok zo súboru pravidiel pre kontrolu obsahu.
Tie americkému denníku poskytol zamestnanec Facebooku, ktorý sa vraj obáva, že firma disponuje príliš veľkou mocou a nepodlieha dostatočnej kontrole. Aj podľa tejto nemenovanej osoby robia príliš veľa chýb.
Regulácia obsahu na Facebooku je stále veľmi nepriehľadná a odborníci aj zástupcovia vlád po celom svete sociálnu sieť vyzývajú, aby do procesu vniesla viac svetla.
Facebook síce tento rok začal zverejňovať správy o počtoch odstránených príspevkov aj dôvody na ich stiahnutie, neposkytuje však príklady oznámení spadajúcich do jednotlivých kategórií.
Drvivú väčšinu odstránených príspevkov tvorí obsah, ktorý sociálna sieť označuje ako spam. Od júla do septembra zmazala asi 1,5 miliardy takýchto oznámení. V rámci niektorých kategórií, akými sú šírenie nenávisti, propagácia terorizmu alebo šikanovanie a obťažovanie, sa množstvo odstránených príspevkov pohybovalo okolo troch miliónov.
Facebook zároveň čelí kritike, že jeho pôsobenie v niektorých oblastiach vyvoláva násilie a všeobecne podkopáva fungovanie demokracie, keď uľahčuje šírenie dezinformácií.
Riešenie týchto problémov však ide proti ekonomickým záujmom spoločnosti, ktorými sú zvyšovanie počtu užívateľov a čo najdlhšie udržanie ich pozornosti.
Skrytá odnož vlády pracujúcej bez súhlasu občanov?
NYT opisuje, že návod pre moderátorov na Facebooku vzniká skôr živelne a nevyzerá ako "príručka pre reguláciu globálnej politiky", ale je zostavený z desiatok netriedených prezentácií a excelových tabuliek.
O úprave pravidiel či tvorbe nových rozhodujú pri schôdzkach každý druhý utorok "prevažne právnici a mladí inžinieri". Závery z týchto porád následne putujú k viac ako 7 500 moderátorom po celom svete.
"Facebook toto všetko robí nízkonákladovo, posiela dezorganizované fotografie z PowerPointu k spoločnostiam, ktoré skoro neriadi," napísal na Twitter autor reportáže Max Fisher, ktorý Facebook prirovnáva k skrytej odnoži vlády pracujúcej bez súhlasu občanov.
Samotnými regulátormi obsahu sú údajne prevažne nekvalifikovaní pracovníci, ktorí sú pri svojej práci niekedy odkázaní na prekladač Google a majú len niekoľko sekúnd na to, aby spletité pravidlá uplatnili v praxi.
Facebook od moderátorov požaduje, aby sa jeho manuálu "slepo" držali, čím sa snaží zabezpečiť konzistentnosť a zbaviť proces akejkoľvek zaujatosti. Podľa NYT však analýza interných dokumentov odhalila mnoho slabých miest, viac bodov tiež vraj nasvedčuje tomu, že pravidlá držia stranu vládam, ktoré môžu Facebook regulovať či pokutovať.
"Pri pátraní po správnych odpovediach umožnili zamestnanci Facebooku v niektorých krajinách rozkvet extrémistickej rétoriky, zatiaľ čo v iných cenzurujú mainstreamové prejavy. (...) Chyba pri papierovaní umožnila poprednej extrémistickej skupine, obvinenej z propagácie genocídy v Barme zostať na platforme celé mesiace. V Indii bolo moderátorom omylom nariadené, aby mazali komentáre kritické k náboženstvu," uvádza NYT.
Podľa denníka sa Facebook v úlohe regulátora verejného diskurzu nikdy nechcel ocitnúť. "Avšak v snahe dostať pod kontrolu problémy, ktoré sám splodil, sa v tichosti stal pravdepodobne jedným z najmocnejších orgánov politického dohľadu na svete. A to rýchlosťou, ktorá znepokojuje aj jeho zamestnanca," zhŕňa NYT.